Pavol sa spomína roku 1577, viacnásobný senátor bol za richtára zvolený v r. 1594, 1595 a 1609. Patril aj medzi zakladateľov pivovarníckeho cechu roku 1589 (na území Slovenska bolo len 17 samostatných pivovarníckych cechov).
Pred jeho založením sa totiž pivo varilo skoro v každom kežmarskom dome, a tak nemohlo mať dostatočnú kvalitu. Do stavu zemianskeho bol povýšený Gašpar (Pavlov syn?) so svojimi synmi Pavlom, Martinom a Žigmundom – armales (listina o povýšení do zemianskeho stavu s udelením erbu) dostal r. 1614, avšak vzhľad erbu nepoznáme. Gašpar, povolaním mäsiar a obchodník, získal armales pre svoje bojové zásluhy. Legenda uvádza, že do mesta
prišla správa, aby sa dobrovoľníci hlásili do boja proti Turkom. Altman, hoci už bol v pokročilom veku, práve vysekával mäso. Akonáhle sa dopočul o výzve, odhodil zásteru, sekeru, opásal sa mečom (každá kežmarská rodina vlastnila nejaké zbrane), prihlásil sa do armády a skutočne udatne bojoval proti Turkom. Mal aké-také bojové skúsenosti, lebo od r. 1601 bol jedným z dvanástich veliteľov mesta v prípade napadnutia alebo vypuknutia
požiaru. Navyše ako mäsiar vedel dobre zaobchádzať so sekerou…
V súpise obyvateľov mesta z r. 1697 sa spomína Juraj Altman – mäsiar, r. 1813 Pavol Altman, r. 1866 rodina Altman a toto meno sa vyskytuje aj v prvej polovici 20. storočia. Iná rodina tohto mena bola židovského pôvodu – na konci 19. storočia sa taktiež usadila v Kežmarku.
Literatúra:
BARÁTHOVÁ, Nora: Nositelia erbov v Kežmarku. Rukopis.
GENERSICH, Christian: Merkwürdigkeiten der König lichen Freystadt Késmark I. – II. Košice – Levoča 1804.
MELTZER, Jakub: Biographien berühmter Zipser. Košice 1832.
Zdroj: Osobnosti Kežmarku 1206 – 2009, str. 21