Ferdinand Rueber sa narodil v druhej polovici 17. storočia a zomrel v roku 1700 vo Viedni v Rakúsku.
Posledný majiteľ kežmarského hradu, príbuzný Jána Ruebera. Hrad, ktorý cisár skonfiškoval rodine Tököli, gróf Rueber kúpil od panovníka r. 1687.Do Kežmarku prišiel r. 1688, nie však natrvalo.Spravovaním hradu a jeho majetkov poveril svojhosprávcu Gabriela Skariczu.
Staré nepriateľstvá medzi hradom a mestom saobnovili. Tento nepriateľský vzťah mal však inéčrty a povahu ako za čias predošlých zemepánov.Tentokrát sa privilégiá slobodného kráľovského mesta Kežmarok neporušovali a vzájomný bojuž nebol bojom mesta a hradu o právo slobodného bytia, resp. nebytia, ale bojom mesta a hradu o podhradie – tzv. Malý Kežmarok.
Zásluhou notára Jakuba Kraya, ktorý neustálecestoval na cisársky dvor i za majiteľom hradu, sa r. 1694 podhradie vrátilo „Veľkému” Kežmarku. Išlo o 46 domov vo vnútri mesta, polia, lesy, mlyny,vstupnú mestskú Nižnú bránu, ktorú si hrad obsadil pre seba ešte za čias rodiny Lasky atď.
Rueberovi v podstate neostalo nič, len hrad,a tak naznačil mestu, aby si aj ten hrad zakúpilo pre seba. Ponuka bola veľmi lákavá: raz navždy by prestali nepokoje, prestala by hrozba príchodu nového zemepána. Lenže mesto nemalo peniaze.
Všetko posúrila náhla smrť grófa Ruebera. R. 1701 vycestovali mešťania za dedičmi – Rueberovými dcérami, vydatými za grófov Trauna a Windischgrätza. Napokon bola medzi dedičmi, mestoma cisárom uzavretá dohoda, na základe ktorejsi Kežmarok zakúpil hrad za 80 000 rýnskych zlatých. 17. februára 1702 bol hrad slávnostne odovzdaný mestu, avšak nie celý. Posledné hradné majetky – kaplnku a koniarne, dostalo mesto do svojho vlastníctva až roku 1720. Spory o mimo kežmarské majetky niekdajšieho kežmarského hradného panstva trvali až do r. 1748.
Literatúra:
BARÁTHOVÁ, Nora: História kežmarského hradu.Kežmarok: Múzeum 2004.
BARÁTHOVÁ, Nora: Kežmarský hrad. Martin: Osveta 1989.
HÝROŠ, Štefan: Kesmark, jeho páni a okolie. Letopis Matice slovenskej, r. 12, zv. 1, Martin 1875.