Teodor Augustín Sauter sa narodil 15. augusta 1886 v Kežmarku a zomrel 30. júna 1949 v Českom Krumlove v Čechách.
Navštevoval evanjelické lýceum a strednú obchodnú školu v Kežmarku. V rokoch 1903 – 1904bol praktikantom v kožiarskej fabrike Kovács &Stodola v Liptovskom Mikuláši, potom bol spolupracovníkom v otcovskom podniku, ktorý roku1908 prevzal. V rokoch 1908 – 1942 bol šéfredaktorom a vydavateľom týždenníka Karpathen-Post(Karpatská pošta), 1922 – 1937 aj jeho prílohy ZipserHeimat (Spišská vlasť), roku 1922 Zipser Landwirt(Spišský roľník). Aktívny spolupracovník a tajomník Spolku obchodníkov a živnostníkov v Kežmarku. Poradná činnosť v spišskonemeckej politickej strane (ZDP – Zipserdeutsche Partei),v školstve a ďalších všeobecných združeniach.Nebol len dobrým novinárom, ale ako vydavateľ podporoval aj niektorých spišských básnikov. Aj pre neho (ako pre jeho otca) bolo zachovanie spišskej kultúry niečím posvätným, dôležitejším ako zisk. Vo svojich novinách sa zasadzoval hlavne poI. svetovej vojne za záležitosti spišských Nemcov. Obzvlášť treba spomenúť boj o udržanie nemeckých škôl, a tým aj zabezpečenie nemeckých národných záujmov. Noviny Karpathen-Post sa pod jeho vedením (šéfredaktor J. A. Hefty) zasadzovali za vytvorenie samostatnej Spišskej republiky, boli proti vzniku prvej ČSR.
Bol zakladateľom a prvým predsedom Sociálnej demokracie na Spiši a v Kežmarku,neskôr podporoval Zipser Deutsche Partei(Spišsko-nemeckú stranu). Po roku 1942 bolo vydávanie jeho novín Karpathen-Post úradne zastavené pre nesúhlas s nacistickou politikou KarpathendeutschePartei (Karpatskonemeckej strany)na čele s F. Karmasinom.
Roku 1921 sa oženil s Margarétou Helenou, rodenou Kopp (Spišská Belá 2. 11. 1896 – 25. 8. 1967 Wanne-Eikel, Nemecko), mali spolu tri deti. Starší syn Erhard pokračoval v otcovom diele, bol autorom hudobného diela Zipser Volkstänze (Spišskéľudové tance), ktoré vyšli v Bratislave vo vydavateľstve Roland. Padol ako 21-ročný na východnom fronte.
Roku 1945 bol Teodor s celou rodinou evakuovaný,až do svojej smrti žil v ubytovni pre vysídlených v Českom Krumlove, neďaleko ktorého musel pracovať ako pastier oviec. Vďaka nebojácnemu nasadeniu jeho ženy Margaréty boli zachované kompletné archívy Karpathen-Post z rokov1882 až 1942 a diela vychádzajúce v ich vydavateľstve.V poslednej dobe boli v majetku ich mladšieho syna Kurta Sautera v nemeckom meste Herne.
Literatúra:
RAINER, Rudolf, P. SDS – ULREICH, Eduard: KarpatendeutschesBiographisches Lexikon, Stuttgart1988, s. 284 – 285.SBS V. Martin: Matica slovenská 1992, s. 182.
WANNHOFF, Adalbert: Zum 100. Geburtstag vonTh eodor August Sauter (K 100. výročiu narodenia).In: Karpathenjahrbuch 1986, s. 123 – 127.