Ján Schneider sa narodil 16. decembra 1787 vo Veľkej Lomnici a zomrel 15. februára 1835 vo Veľkej Lomnici.
Ján Schneider starší bol inšpektorom na majetkoch rodiny Berzevici a súčasne vyučoval na miestnej škole. Aj syn pokračoval v pedagogickej dráhe. Študoval v Lomnici, 6 rokov na kežmarskom lýceu, na právo išiel do Pešti, na filozofi udo Wittenbergu. V roku 1816 ho zavolali na voľné miesto profesora na kežmarské lýceum. Pozvanie prijal. Stal sa profesorom na katedre práva (okremnej existovala aj katedra filozofi e a teológie).
O jeho znalostiach a charaktere hovorí latinskáspráva o riaditeľovi a profesoroch kežmarskéholýcea v školskom roku 1818/1819 v slovenskompreklade takto: „Ján Schneider – Nemec, narodený v KakašLomnici (!) v Spišskej župe, je evanjelického vierovyznania,36-ročný, ženatý, plného zdravia, šľachtic,veľkostatkár v Kakaš Lomnici, prísediaci súdnej tabule Spišskej župy (bol teda aj uznávaným právnikom).V domácich školách ukončil beh filozoficko-právnický. Ovláda jazyky: latinský, materinský– nemecký, maďarský, slovenský, francúzsky.Vyučuje štátne právo, politické vedy a štatistiku Uhorska… Je prístupný k študentom, používa jasnú vyučovaciu metódu. Mravy má veľmi dobréa vznešené. Z lásky k vede necháva svoj majetok spravovať inými a celkom sa venuje vedám upúšťajúc od osobného pohodlia.“ V roku 1825 prednášalaj súkromné právo, pre ktoré vlastne bol na lýceum zavolaný, ostatné civilné a cirkevné právo ako aj politické vedy.
V tomto období malo kežmarské lýceum „hviezdne“profesorské obsadenie: Schneider učil spolu s Jánom Chalupkom – viacnásobným rektorom školy, neskôr zakladateľom slovenskej drámy, Jánom Genersichom – filológom, historikom a spisovateľom,Jánom Benediktim – taktiež filológom,zakladateľom prvej slovenskej študentskej spoločnosti na území Slovenska a veľkým priateľom Jána Kollára atď. K jeho žiakom patrili budúci slovenskí národovci a literáti Samo Chalupka,Samo Tomášik, Jonáš Záborský, Daniel Lichard,Ctiboh Zoch, ale aj zakladateľ modernej porovnávacej maďarskej jazykovedy Pavol Hunfalvy, ktorý o svojom profesorovi napísal:„Lepšieho učiteľa môžeš poznať, lepšieho človeka ťažko. Schneider je taká povaha, ktorej hlavnou črtou je dobrota, základnou farbou je láskak človeku. On bol v pravom slova zmysle filantrop(ľudomil)… V jeho rozume sa obrazy bleskovo prepletali, žarty husto sršali, preto bola aj jeho reč plná obrazov a porovnávaní pre toho, ktorýho prvý raz počúval, nezrozumiteľná. Jeho vážnosť v škole bola vysoká. Žiaci ho milovali. Jeho vychovávateľské oko rýchlo poznalo, kto sa na čo hodí; ako sa tešil z toho, keď mohol niekomu ukázať životnú cestu, pre ktorú myslel, že je povolaný.A v skutku on umiestnil mnohých tam, kde sa naozaj uplatnili.“• Schneider bol päťkrát zvolený aj za rektora lýcea,a to v rokoch 1819/1820, 1822/1823, 1826/1827, 1930/1931 a 1934/1935. Bol jedným z iniciátorov prestavby lýcea z prízemnej budovy na jednoposchodovú v roku 1820.
Literatúra:
BARÁTHOVÁ, Nora: Osobnosti Veľkej Lomnice. Dejiny Veľkej Lomnice. Huncovce: VL 2008.
WEBER, Samuel: Ehrenhalle verdienstvoller Zipserdes XIX. Jahrhunderts 1800 – 1900. Spišská Nová Ves:Schmidt 1901.
Lyceálna knižnica v Kežmarku, fasc. I. Relatio periodicade Directore et Professoribus Lycei Kesmarkiensis…1818/19. (Pravidelná správa o riaditeľovi a profesorochkežmarského lýcea za II. semester školskéhoroku 1818/19.)