1. Schovaná v denníkoch…
Svoje poznámky z rokov 1929 – 1972 si niekedy perom, inokedy ceruzou viedla prevažne v maďarskom jazyku. Informácie o jej vnútornom svete a pocitoch, ktoré prežívala sa v denníkoch strácajú vo veľmi vecných a objektívnych hodnoteniach. Napriek tomu si môžeme na ich základe v celku dôveryhodne vyskladať pestrú mozaiku jej života, ktorý prebiehal v ustálenom rytme.
2. Podobnosť s Mednyánszkym…
Vo výtvarnom procese často využívala prípravné kresby do skicárov, ktoré zhotovovala (ako Mednyánszky) priamo vo voľnej prírode. Podobnosť je odzrkadlená aj v obsahovej stránke jej prác. S veľkou obľubou stvárňovala krajinomaľbami svoje okolie a činnosti, ktoré boli pre dané ročné obdobie charakteristické. Podobne ako Ladislav Mednyánszky, tak aj barónka Margita Czóbelová reagovala na smrť rodičov sériou obrazov, v ktorých zachytila pre ňu smutnú rodinnú situáciu.
3. Pozoruhodná ľudská symbióza so služobnou…
Podľa všetkého spájalo Žofiu Bednárovú s Margitou Czóbelovou silné puto, ktoré sa po strate barónkiných najbližších ešte viac spevnilo. Priateľstvo barónky a služobnej ostalo dodnes svedectvom skutočne pozoruhodnej a hlbokej ľudskej symbiózy. Žofia Bednárová totiž neopustila barónku ani po roku 1948, ani keď sa jej podlomilo zdravie.
4. Posledná pamätníčka…
Mária Milistenferová (1921 – 2017) po roku 1968 prevzala starostlivosť o barónku Czóbelovú, čím oplatila jej vrúcnosť pri opatrovaní matky. Zachované spomienky naznačujú hlbokú úctu, ktorú pociťovala k poslednej majiteľke strážskeho kaštieľa.
5. Kde končia prašné cesty…
Keď v roku 1961 známy slovenský prozaik, básnik a spisovateľ Ladislav Mňačko (1919 – 1994) začal písať svoje reportáže z východného Slovenska, tak navštívil aj strážsky kaštieľ. Prvé dojmy o dnešnej kultúrnej pamiatke opísal vo svojej knihe Kde končia prašné cesty a nechal vo svojej poviedke miesto aj pre barónku Czóbelovú. Na jednej strane ju stvárnil ako človeka s mimoriadnym interesom a so znalosťou literatúry a umenia. Pravdou však ostalo, že po vydaní Mňačkovej knihy ostala barónka Czóbelová veľmi sklamaná.
6. Ilustrovala práce Hansa Christiana Andersena či Cécile Tormayovej…
V zbierkových fondoch Slovenskej národnej galérie (SNG) sa zachovali početné návrhy ilustrácií k prácam dánskeho rozprávkara Hansa Christiana Andersena (1805 – 1875), ktoré na začiatku svojej výtvarnej činnosti vytvorila Margita Czóbelová. V rovnakom roku vyšla útla anglickým jazykom písaná knižočka Stonecrope. V nej nachádzame osem ilustrácií, ktoré pre Tormayouvú vypracovala Margita Czóbelová.
7. Barónka s pomocou blízkych rafinovane schovala obrazy
Kaštieľ po druhej svetovej vojne začal chátrať a posledná majiteľka, barónka Czóbelová, nemala dostatok síl ani prostriedkov na jeho obnovenie. Po jej smrti v roku 1972 prešiel kaštieľ do správy SNG. Následná niekoľkoročná rekonštrukcia a pamiatkový výskum odhalili tajné skrýše kaštieľa. Obrazy postupne previezli do reštaurátorských ateliérov a viac ako dekádu ich reštaurovali.
Lukáš Lisý