Jozef Srnka (Srenka) sa narodil 2. februára 1808 v Liptovskom Mikuláši a zomrel v roku 1853, utopil sa v rieke Moravita pri Buttine v Rumunsku.
Pochádzal z nebohatej remeselníckej rodiny. Na lýceu v Kežmarku študoval v r. 1821 – 1822, potom štúdium z finančných dôvodov prerušil, prešiel do Oždian, vrátil sa zase do Kežmarku, kde študoval v r. 1829 – 1832. V Kežmarku pracoval v slovenskej študentskej spoločnosti so Záborským a Tomášikom a bol aj jej knihovníkom, v tom čase viedol spoločnosť Karol Kuzmány. Ako spomína spolužiak Záborský, s ktorým odišiel Srnka na teologické štúdiá do Prešova r. 1832, tak „…pri odchode z Kežmarku uložil som so Srnkom už na tristo kníh počítajúcu slovenskú knižnicu do knihovne gymnaziálnej. Boli to sčasti dary Čechov,sčasti našimi peniazmi zakúpené diela. Zmizli potom hneď bez stopy. Nepriaznivá ruka zničila všetko úplne.” Nie je to však je pravda, knihy sú tam dodnes. V Prešove tiež pracovala slovenská spoločnosť a tu založil Srnka Pamätnicu spoločnosti,kde písal básne i prózu. Teológiu študoval na nemeckých univerzitách v Greifswalde a Tübingene.Pôsobil ako evanjelický farár na Slovensku,v Pešti a od r. 1851 v rumunskej Birde, čo samu stalo osudným.
Literatúra:
SEDLÁK, Imrich: Strieborný vek II. Košice: Východoslovenskévydavateľstvo 1970.SBS V. Martin: Matica slovenská 1992, s. 327.