Milovan Vidaković sa narodil v máji 1770 a zomrel 28. októbra 1841 v Pešti v Maďarsku.
V r. 1788 prišli jeho rodičia do Uhorska. Pretoštudoval v Igride (dnešnej Vojvodine), Szegedíne,Novom Sade, Temešvári a štúdiá zakončil právom na lýceu v Kežmarku. V Kežmarku študoval ako privátny učiteľ synov bohatých obchodníkov z Nového Sadu.
V r. 1817 – 1824 bol profesorom na pravoslávnom gymnáziu v Novom Sade, keď bol riaditeľom Pavol Jozef Šafárik. Istý čas pôsobil v Pešti, kde sa staral určitý čas o Jakova Ignjatoviča, známeho srbského spisovateľa.
Svoje romány písal ľahkým populárnym štýlom a pol storočia bol najčítanejším srbským spisovateľom,ktorý písal predvukovským jazykom. Spájal zábavné s užitočným, históriu s vlastenectvom a tak prebúdzal srbské vlastenecké povedomie. Jeho najznámejšie diela sú Usamljeni junoša (1810) Velemíri Bosiljka (1811), Ljubomir u Jelisijumu I. – III.(1814, 1817, 1833). Kasija carica (1824), Siloan i Mileva(1829), Ljubezna scena u veselom dvoru Ive Zagorice(1833), Selim i Merima (1839) a ďalšie.
Literatúra:
POPOVIĆ, Isidora – MILIĆ, Ljiljana, Nový Sad, Fil.Fak., Srbsko: Prednáška na XLII. Literárnom Kežmarku 23. 10. 2007.