Na prízemí Thurzovho domu na Námestí SNP 4 sa nachádza unikátna miestnosť s freskami z druhej polovice 15. storočia, tzv. zelená sieň. Jej jedinečná fresková výzdoba bola objavená počas reštauračných prác v 50. rokoch minulého storočia.
Jedná sa o fresco secco, teda o fresku maľovanú na suchú omietku. Steny tejto siene zdobia okrem rastlinných motívov bohaté figurálne výjavy, napr. Sv. Juraj v boji s drakom, Danielov sen a objavenie drahého kovu (legenda, ktorá sa vzťahuje na väčšinu banských lokalít), Kristus a Samaritánka, Posledný súd, Sv. Barbora, Zuzana a starci ale napr. aj motív tancujúceho medveďa, ktorému hrá gajdoš.
Hoci zelené siene, ktoré vznikali koncom 15. storočia ako spoločenské sály na hodovanie a spoločenské večery, boli objavené na viacerách miestach, tá banskobystrická je rozsahom zachovania profánnej nástennej maľby jednoznačne najvýznamnejšia.
V doline Rakytovo pri Dolnom Harmanci sa nachádza jedinečná národná kultúrna pamiatka – na Slovensku i v Európe posledný zachovaný a stále funkčný vodný žľab na splavovanie dreva. Vodný žľab o dĺžke 2 450 m bol vybudovaný niekedy v 19. storočí a drevo po ňom plavili z neprístupného lesného terénu do doliny spravidla v jarnom období, keď bol dostatok vody. Vyťažené drevo sa k vodnému žľabu dopravovalo ručne, koňmi alebo suchými žľabmi, následne sa rozrezalo a poštiepalo na metrovicu, ktorá sa postupne hádzala do žľabu. Po celej dĺžke žľabu boli rozostavané hliadky, ktoré dozerali na plynulý pohyb dreva v koryte žľabu. V ústí sa vodný žľab prehradil, čím vzniklo menšie jazierko, z ktorého sa hákmi upevnenými na dlhých paliciach drevo vyťahovalo.
Ak aj vy chcete obdivovať túto unikátnu pamiatku vynaliezavosti a zručnosti našich predkov ukrytú v tichých lesoch Veľkej Fatry, na samom konci Dolného Harmanca v smere Banská Bystrica – Turčianske Teplice odbočte vpravo. Usmernia vás tabule.
Takmer desať metrov vysoký oltár z lipového dreva dokončený v roku 1509 je pripisovaný Majstrovi Pavlovi z Levoče a nachádza sa v Kostole Nanebovzatia Panny Márie v kaplnke sv. Barbory – patrónky banníkov. Je to typický stredoeurópsky neskorogotický krídlový oltár s predelou nesúcou skriňu s párom pohyblivých krídel. V predele je skupina Krista a štrnástich pomocníkov, v skrini stoja sochy Panny Márie, sv. Hieronýma a sv. Barbory. Vnútorné strany krídel zdobia reliéfy Smrť sv. Petra, Smrť desaťtisíc mučeníkov, Svätý Leonard oslobodzuje väzňov a Smrť sv. Uršuly a jej družiek.
Hodinová veža, podľa farby šindľov pokrývajúcich strechu kedysi nazývaná tiež zelená, je najvideteľnejšia dominanta Námestia SNP. Začali ju stavať v roku 1552 a počas svojej existencie prešla rôznymi stavebnými úpravami. V jej suteréne sa kedysi nachádzala väznica a mučiareň, odkiaľ viedla cesta ku klietke hanby a pranieru. Koncom 19. storočia sa narušila statika veže a objavili sa na nej prvé trhliny. Odklon veže od zvislej osi o 68 cm urýchlilo odstránenie prízemného objektu bývalého mäsiarstva opretého o jej severnú stranu. Dnes môžu návštevníci za priaznivého počasia na „šikmú“ vežu bezpečne vystúpiť a z výšky 20 metrov si vychutnať nádherný výhľad nielen na Banskú Bystricu, ale aj na okolité hrebene Kremnických vrchov, Veľkej Fatry a Nízkych Tatier. Pôsobivý je tiež obraz večerného námestia, keď sa v jeho dlažbe rozsvietia desiatky svetiel, ktoré symbolizujú kahance permoníkov – baníckych škriatkov.
V časoch, keď bol na čelo mesta volený richtár a mohol to byť iba Nemec vlastniaci dom na námestí v Banskej Bystrici, miestny kamenársky majster Tomáš Wolf začal budovať v strede námestia jazierko, uprostred ktorého osadil mosadznú sochu. Stavať sa začalo za richtára Jána Reulla v roku 1633. V roku 1895 bola fontána prebudovaná a po prvýkrát z nej vďaka zabudovanému vodometu začala striekať voda. V rámci rekonštrukcie v roku 1928 boli v strede fontány navŕšené kamene, ktoré sú jej súčasťou dodnes. Kamenná fontána jedinečného vzhľadu poskytuje počas letnej sezóny okrem príjemného osvieženia aj potešenie z hudobného zážitku (o 9:00, 13:00, 17:00, 20:30 a 21:00 hod.) a po zotmení aj z farebného osvetlenia.
Pravdepodobne najznámejším obrazom Dominika Skuteckého (1849-1921), jedného z najvýznamnejších predstaviteľov realistickej maľby na Slovensku na prelome 19. a 20. storočia, je Trh v Banskej Bystrici (1889), ktorý vznikol krátko po tom, ako sa maliar s celou svojou rodinou po rokoch prežitých v Taliansku natrvalo usadil v Banskej Bystrici. Dominantnou postavou na obraze je dáma s prežiareným červeným dáždnikom, pred ktorou, otočená chrbtom k divákovi, stojí dievčenská postava. S najväčšou pravdepodobnosťou sa jedná o zobrazenie Skuteckého manželky Cecílie a ich dcéry Karoly. Samotný obraz zachytáva atmosféru doby spred vyše sto rokov, kedy sa na banskobystrickom námestí konali chýrne jarmoky.
Obraz dnes nachádza svoje dôstojné miesto v dome maliara na Hornej ulici č. 55, v ktorej Stredoslovenská galéria sprístupnila Stálu expozíciu Dominika Skuteckého.
Známy ako Malý slovenský raj, sa dostanete zaujímavým chodníkom pomedzi prastaré stromy a veľké balvany, po ôsmich železných rebríkoch, ukrytých v skalných bralách. Odmenou za námahu vám bude prekrásny výhľad na prírodu Kremnických vrchov, Veľkej Fatry a na Prašivú. Obraz, ktorý sa vám zapíše hlboko do srdca.
Bola kedysi strážnou vežou, ktorá bola súčasťou signalizačného reťazca postaveného počas okupácie Uhorska Osmanmi. Dnes vás k nej dovedie žlto značená turistická trasa. Ponúka služby formou denných a večerných pozorovaní oblohy, organizuje exkurzie, prednášky, besedy, astronomické dni a večery, filmové večery, vedomostné, výtvarné a literárne súťaže, ako aj školenia, semináre a poznávacie zájazdy. Druh a formu programu si môžu záujemcovia vopred vybrať.
Oboznámi Vás s baníckou históriou Španej Doliny a zavedie na miesta jej zašlej slávy ukryté v okolitých lesoch. Začína pri Klopačke, odkiaľ vedie stúpajúcim chodníkom popri šachtách a štôlňach na vyhliadkové miesto na halde Maximilián, kde sa vám naskytne nádherný panoramatický výhľad na okolité hory. Prechod trasou s desiatimi zastávkami vám zaberie približne dve a pol hodiny, prevýšenie je približne 70 m a keďže jej náročnosť je nízka, vhodná je aj pre rodiny s deťmi. Skalná vyhliadka na Suchom vrchu – na Suchom vrchu nad Banskou Bystricou sa ukrýva miesto, ktoré je výnimočné nielen pre svoju ľahkú dostupnosť a krásnu prírodu, ale aj pre veľké dobrodružstvo, ktoré zažijete, keď sa na toto miesto vyberiete.
Prales patrí medzi najstaršie chránené územia na Slovensku. V roku 1913 bolo vyhlásené za rezerváciu, pričom 30,03 ha je v najprísnejšom stupni ochrany a 123,43 ha v ochrannom pásme. Prales sa nachádza približne 6,5 km od obce Badín (východná časť Kremnických vrchov). Okrajové územie je značené turistickými trasami a samotné územie je prístupné exkurziám so sprievodcom. Územie bolo v minulosti narušené výstavbou ciest, ťažbou dreva, ale v súčasnosti slúži na vedecko-výskumné účely. Dominantu v pralese tvoria buky, ktoré dosahujú obvod kmeňa takmer 500 cm a mohutné jedle biele, ktorých obvod je až 550 cm a ich vek sa ráta na 200 – 400 rokov. Ďalej sú tu jasene, topole, osiky, atď. Sovy, ďatle a nespočetné množstvo spevavcov dopĺňajú typickú atmosféru prírodného lesa. Neodlúčiteľnou a práve jedinečnou súčasťou tejto krásy sú rys ostrovid, vlk dravý, medveď hnedý, netopiere obyčajné, tetrov hlucháň a mnoho iných zvierat. Prechádzka medzi pôvodnými, prastarými, mohutnými stromami nedotknutých ľudskou činnosťou je nezabudnuteľným zážitkom.
Kameň sa nachádza v blízkosti dediny Sucháň (rozhranie okresov Krupina a Veľký Krtíš). Hoci kameň leží v ťažšie prístupnom teréne, turistov priťahuje čoraz viac. Kameň s dĺžkou vyše tri a pol metra, šírkou 240 cm a vysokým viac ako meter má v sebe dva otvory, ktoré sú vo vnútri prepojené. Po fúknutí do menšieho, horného otvoru sa ozve zo spodného otvoru hlboký zvuk, ktorý počuť až do okolitých dedín. Kameň je spätý s povesťou, podľa ktorej sa Turci po dobytí hradu Modrý Kameň chceli posunúť ďalej do vnútrozemia a dostali sa do suchánskych Zabier. Spleť dolín im sťažovala orientáciu, preto do jednej zo skál vytesali otvory a prispôsobili ich na trúbenie. Práve týmto spôsobom sa vraj zvolávali na stanovištia. Kameň púta svoju pozornosť najmä tým, že iba niektorým sa podarí rozozvučať jeho mohutný zvuk. Neďaleko kameňa sa nachádza aj menej známa studňa Turčianka, ktorá je taktiež opradená povesťou. V tejto studni skončili svoju životnú púť dvaja tureckí bojovníci. Odpratať ich mal Jano z Benikovho salaša, ktorému odvliekli jeho Zuzku. Obe turistické atrakcie môžu turisti navštíviť bezplatne.
Travertíny predstavujú unikátnu, prírodnú Národnú pamiatku nielen na Slovensku ale aj v celej strednej Európe. Táto významná travertínová lokalita sa nachádza medzi obcami Čerín a Dolnou Mičinou. Tvoria ju travertínové kôpky, na vrcholku ktorých je neustále prameniaca minerálna voda tvoriaca jazierka. Typickým javom týchto kôpok sú krátery, pričom štyri z nich patria k studňovitému typu, jeden k miskovitému, ďalší ku kotlovitému a osem má špecifický „mičinský“ typ. V okolí odtoku sa vplyvom usadzovania vytvárajú aj ďalšie travertínové polia. Polia sú južne od Dolnej Mičinej v smere na Čerín. V lokalite uvádzanej ako náučný chodník sa nachádza aj prameň zemito-železitej minerálky.