Jonatán Čipka sa narodil 14. júna 1819 v Tisovci a zomrel 14. februára 1861 v Drienčanoch.
Budúci príslušník štúrovskej generácie študoval doma, potom r. 1834 prišiel do syntaktickej triedy na lýceum do Kežmarku. Tu študoval sedem rokov – štúdiá končil r. 1841. Slovenskí študenti si po stagnácii r. 1838 založili Ústav reči a literatúry československej – podobne ako na ostatných lýceách. Na pomoc prišiel do Kežmarku z Bratislavy Ján Bojmír Petrikovich. Dočasným organizátorom činnosti sa stal Karol Drahotín Hrenčík. Hlavnou úlohou bolo „cvičiť sa v slovenčine“, predkladať vlastné práce, posudzovať ich, recitovať, upevňovať národné povedomie. R. 1840 Petrikovich odišiel a jeho nástupcom a predsedom Ústavu sa stal Jonatán Čipka. Z r. 1840 sa zachovali jeho „Drobnejšie prácičky“, napísané v Kežmarku.
R. 1840 sa na kežmarskom lýceu uprázdnila katedra teológie, na ktorú bol rektorom lýcea Benediktim pozvaný samotný Ľudovít Štúr. Jeho príchod, ktorý podporoval aj Čipka, by bol býval posilou pre rozvoj národného života a slovenských snáh nielen v Kežmarku, ale na celom Spiši, lenže Štúr pozvanie odmietol. Slovenskí študenti ostali „ako hromom omráčení“ a možno aj preto činnosť slovenskej mládeže v Kežmarku začala upadať.
Čipka odišiel r. 1841 na teológiu do Prešporku, potom do Jeny. Od r. 1848 pôsobil ako farár v Drienčanoch. Venoval sa literárnej činnosti, zbieral rozprávky, spolu s A. H. Škultétym vydával zábavník Zornička určený pre deti.
Literatúra: SEDLÁK, Imrich: Strieborný vek I. – II. Košice: Východoslovenské vydavateľstvo 1970. Lyceálna knižnica v Kežmarku. Matricula lycei ev. Kes markiensis 1813/14 – 1839/40. D