Ján Kollár sa narodil 29. júla 1793 v Mošovciach a zomrel 24. januára 1852 vo Viedni v Rakúsku.
V r. 1817 – 1719 absolvoval evanjelickú teológiu na univerzite v Jene, ten istý rok sa stal farárom v Pešti. Paradoxom je, že ako veľký Slovák konfi rmoval napr. aj budúceho najväčšieho maďarského básnika Alexandra Petőfi ho a budúceho politika Ľudovíta Kossutha. Bol však proti zavedeniu spisovnej slovenčiny a svoje diela básnické, historické, jazykovedné či etnografi cké písal v bibličtine – napr. Básně Jana Kollára (1821), Slávy dcera (1824), O literárné vzájemnosti mezi kmeny a nářečími slavskými (1836) atď. R. 1849 bol vymenovaný za mimoriadneho profesora slovanskej archeológie na univerzite vo Viedni.
S Kežmarkom mal Kollár spoločné dve veci. Ešte ako študent so svojím priateľom navštívil r. 1817 toto mesto a zdržali sa u rodiny Kolbenheyer – obchodníkov s vínom, ktorá bývala na Hlavnom námestí č. 37. Potom to bolo priateľstvo s kežmarským profesorom Benediktim, ktorý pre Kollára so svojimi študentmi zbieral piesne – vyšli v Kollárovom diele Národnie zpievanky I. – II. v r. 1834 – 1835.
Literatúra:
KOLLÁR, Ján: Národnie zpievanky I. – II. Bratislava: SVKL 1953.
KOLLÁR, Ján: Pamäti z mladších rokov života. Bratislava: Tatran 1950.