Daniel Mihálik sa narodil 10. októbra 1767 v Hybiach a zomrel 18. novembra 1840 v Kežmarku.
Na lýceu v Kežmarku študoval v r. 1789 – 1793, univerzitné štúdiá absolvoval v Jene v r. 1796 – 1978, kde študoval teológiu, fi lozofi u, matematiku a prírodné vedy. Po skončení štúdií bol vychovávateľom a profesorom na kolégiu v Sárospataku, r. 1801 dostal pozvanie na lýceum do Kežmarku, ktoré prijal. Hneď bol zaradený na katedru teológie, ktorá vznikla v roku jeho príchodu. Stal sa jej prvým profesorom, učil na nej v r. 1801 – 1840. Viedol aj praktické cvičenia teológov v ich rodnom jazyku – teda aj v slovenčine.
Správa o profesoroch z r. 1818/19 ho charakterizuje takto: „Slovák… pozná jazyky používané vo vlasti: latinský, materinský, nemecký, maďarský, orientálne, grécky a hebrejský, čiastočne francúzsky a taliansky… Učí teológiu, fi lozofi u, matematiku a fyziku.“ R. 1826 napísal 400-stranové dielo o fyzike Institutio physicorum prolegomena.
Ako spomínal jeho žiak Pavol Hunfalvy, Mihálik zaujal mládež svojimi veľkými vedomosťami, bol „neúnavným pracovníkom, na katedre bol doobeda od siedmej do jedenástej a poobede od druhej do štvrtej alebo piatej a vyučoval.“ Žiakov viedol k samostatnému mysleniu, nie k jednoduchému odriekaniu učebnej látky. V rokoch 1816 – 1818, 1821 – 1822, 1825 – 1826, 1829 – 1830, 1833 – 1834, 1836 – 1837 a 1838 – 1840 bol rektorom lýcea. R. 1832 bol senátorom vonkajšej rady mesta. Bol členom viacerých prírodovedných spoločností.
Literatúra:
HUNFALVY, Pál: Emlékezés Késmárkra. Athenaeum, 5, 1841, s. 721 – 727.
LIPTÁK, Johann: Geschichte des evangelischen Lyzeums A. B. in Kesmark. Kežmarok, Sauter 1933.
PETRÁŠ, Milan: Daniel Mihálik – propagátor progresívnych myšlienok v poľnohospodárstve. Liptov 4, 1977, s. 177 – 208.