PhDr. ThDr. Martin Pirhalla sa narodil 12. októbra 1852 v Kežmarku a zomrel 30. novembra 1922 v Spišskej Kapitule.
Narodil sa v remeselníckej rodine ako potomok pôvodne poľského zemianskeho rodu. Navštevoval školu v Kežmarku. V rokoch 1864 – 1868 študoval na gymnáziu v Levoči, 1868 – 1872 vo Veľkom Varadíne, 1872 – 1876 na univerzite vo Viedni ako chovanec Pázmanea, 1880 – 1883 Augustinca. Roku 1876 bol vysvätený za kňaza. Získal titul PhDr. V roku 1876 bol kaplánom v Liptovskom Mikuláši, 1877 profesorom fi lozofi e v bohosloveckom seminári a učiteľskom ústave na Spišskej Kapitule. V roku 1880 – 1883 pokračoval v štúdiu vo Viedni v Augustineu.
Od roku 1883 prednášal v spišskom seminári biblické vedy. V roku 1885 dosiahol doktorát teológie. V roku 1889 prednášal kánonické právo a cirkevnú históriu v seminári v Spišskej Kapitule. V roku 1890 sa stal farárom a v roku 1901 dekanom v Podolínci. V roku 1891 sa stal dekanom Staroľubovnianskeho dištriktu. Roku 1909 mu pribudol titul spišský kanonik, v roku 1911 sa stal titulárnym prepoštom, v roku 1913 kapitulským farárom a v roku 1915 sídelným archidiakonom v Spišskej Kapitule, kde aj umrel.
Ako podolínsky farár usporiadal tamojší mestský archív, zbieral pramene k dejinám mesta. Prispieval do miestnej tlače, najmä do ročeniek Spišského historického spolku. Venoval sa aj dejinám hradu Ľubovňa a spišským cechom. Patril k zakladajúcim členom Spišského dejepisného spolku a bol aj členom jeho výboru. Publikoval v regionálnych časopisoch, novinách, zborníkoch. Jeho najvýznamnejším dielom sú dejiny spišského prepošstva od vzniku do založenia spišského biskupstva, ktoré si dodnes vo viacerých smeroch zachovalo svoju pramennú hodnotu.
Literatúra:
PAŠTEKA, Július a autorský kolektív: Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska. Bratislava: Lúč 2000.