Matej Bahil sa narodil 24. februára 1706 v obci Šivetice a zomrel 22. decembra 1751 Parchwitzi (dnes Prochowice v Poľsku)
Študoval v Hrachove, do školy v Kežmarku sa zapísal 24. októbra 1722, odkiaľ odišiel v apríli 1726 do Banskej Bystrice. Evanjelickú teológiu vyštudoval vo Wittenbergu. Pôsobil ako ev. farár v Čerenčanoch a v r. 1734 – 1746 v Prešove. Počas pôsobenia v Prešove preložil a v r. 1744 – 45 vydal vo Wittenbergu knihu Ernsta Salamona Cypriana: Naučenj o původu a zrůstu pápežstva a Srdečné napomenutí… Tieto knihy mali protikatolícky charakter,
preto Bahila pre poburovanie a vlastizradu koncom novembra 1746 uväznili, ale už začiatkom decembra sa mu podarilo ujsť až do Nemecka. Usadil sa v Sliezsku, kde pôsobil ako exulantský farár v Amsfelde. V Sliezsku v Briegu (dnes Brzeg) r. 1747 vydal knihu s latinským a nemeckým textom Tristissima Ecclesiarum Hungariae Protestantium facies…, ktorá vyšla v Prešove r. 1796 pod názvom Smutné odmalovánj Cirkwy Uherských Protestantských – a má autobiografi cký ráz.
Literatúra:
ĎUROVIČ, Ján: Evanjelická literatúra do tolerancie. Martin: Matica slovenská 1940.
LIPTÁK, Johann: Geschichte des evang. Distriktual – Lyzeums A. B. in Kesmark. Kežmarok: Sauter 1933.
RÍZNER, Ľudovít: Bibliografi a I. Martin 1929. Lyceálna knižnica v Kežmarku. Matricula studiosae iuventutis
in schola ev. Kesmarkiensi 1711 – 1805 cui praefi xus est Index Rectorum scholae ab anno 1570 – 1752.