Samo Czambel sa narodil 24. augusta 1856 v Slovenskej Ľupči a zomrel 18. decembra 1909 Csillaghegy – Budapešť v Maďarsku
Študoval na gymnáziu v Banskej Štiavnici, Rimavskej Sobote a v Kežmarku – tu prišiel do piateho ročníka r. 1871, počas celého štúdia sa výborne učil a podľa triedneho výkazu prešiel do poslednej ôsmej triedy „ako prvý medzi najlepšími“. Zmaturoval r. 1875 – maturitnými predmetmi boli náboženstvo, psychológia, maďarčina, nemčina, latinčina, gréčtina, prírodopis, matematika, dejepis. Po matúre šiel do Budapešti na právo, ale od r. 1877 študoval slavistiku vo Viedni, kde neskôr získal aj doktorát filozofi e, a v Prahe.
Vydal viacero jazykovedných diel, najhlavnejším je kodifikačná Rukoväť spisovnej reči slovenskej z r. 1902, ktorá bola do vydania prvých pravidiel slovenského pravopisu r. 1931 normou slovenského spisovného jazyka. Czambel zozbieral aj mnoho slovenských ľudových rozprávok.
Literatúra:
NN: Samo Czambel. Literárno-múzejný letopis, r. 15, Martin 1981.
SOCHÁŇ, Pavol: Czambelov životopis. Živena, r. 1, 1910, č. 2.
Lyceálna knižnica v Kežmarku. Nova Matricula Lycei 1840 – 1881.