Karol Divald sa narodil 2. novembra 1830 v Banskej Štiavnici a zomrel 7. novembra 1897 v Prešove.
Karol Divald sa narodil ako najmladší syn Ferdinanda Divalda (1787 – 1845), potomka francúzskych prisťahovalcov, ktorý pracoval ako lesný inšpektor. Po vyštudovaní chémie a farmácie vo Viedni v roku 1835 pôsobil istý čas v Rakúsku, neskôr v Prešove a krátko aj vo Vranove nad Topľou. V roku 1858 sa oženil s Barborou Steinhübelovou – dcérou bohatého prešovského mešťana. Po sobáši sa s rodinou presťahoval do Bardejova, kde si zriadil svoju lekáreň. Už počas štúdia vo Viedni sa začal zaujímať o fotografi u, avšak naplno sa jej venoval až po návrate na Slovensko.
V roku 1863 sa vrátil do Prešova, kde si otvoril lekáreň, ale stále viac sa venoval fotografovaniu. V roku 1865 si zriadil oficiálne fotoateliér. V roku 1869 ovdovel a znovu sa oženil s mladšou sestrou svojej nebohej manželky – Rozáliou Steinhübelovou. Z prvého manželstva mal dve dcéry a štyroch synov, z ktorých jeden zomrel ešte v detskom veku, z ďalšieho mal syna a dve dcéry. Najznámejší synovia boli Karol Ferdinand Ľudovít – uvádzaný aj ako Karol Divald ml. (7. 12. 1858 – 1924), Ľudovít Montánus Divald (3. 10. 1861 – 24. 9. 1931), Adolf Jozef Divald (15. 3. 1867 – 16. 2. 1923).
Od konca 60. rokov sa K. Divald starší zaoberal aj krajinárskou fotografi ou. Jeho záľuba vo Vysokých Tatrách sa odrazila nielen v jeho fotografickej tvorbe, ale taktiež aj v jeho ďalších aktivitách. Bol aktívnym členom Uhorského karpatského spolku. Na podnet tohto spolku r. 1873 vydal sériu 30 tatranských fotografi í s názvom Die Zentralkarpathen und deren einzelne Partien in Photographien; v roku 1876 vyšlo ďalších 40 kusov a v roku 1879 vydal súbor fotografi í pre potreby cisárskeho dvora pri príležitosti plánovanej návštevy Františka Jozefa I. do Vysokých Tatier. Za svoju prácu získal mnohé významné ocenenia: v roku 1863 medailu na medzinárodnej fotografickej výstave v Berlíne, v roku 1871 ocenenie od Francúzskeho alpského klubu a mnohé ďalšie. V druhej polovici 70. rokov podnikol študijné cesty spoločne so svojím najstarším synom Karolom do Mníchova a Drážďan s cieľom rozšíriť firmu o grafický reprodukčný ústav. Po návrate v roku 1878 zriadil v Prešove svetlotlačiareň, ktorá bola prvou v Uhorsku. Od tohto roku publikoval aj svoje fotografi e v ročenkách Uhorského karpatského spolku. V roku 1879 premiestnil časť firmy do Budapešti, kde zriadil ďalšiu svetlotlačiareň a fotoateliér. V roku 1880 otvoril sezónne filiálky aj v Bardejovských kúpeľoch a v Starom Smokovci. Nikdy však nebol vydavateľom tatranských pohľadníc.
V zbierkovom fonde Múzea v Kežmarku sa nachádza niekoľko fotografi í, ktoré pochádzajú z dielne Karola Divalda staršieho i jeho syna Karola. Ide o portréty vizitkového formátu. Pochádzajú od Karola Divalda staršieho (z obdobia rokov 1868 – 1875) a taktiež aj od jeho syna – Karola juniora (z obdobia okolo roku 1885). Medzi portrétovanými sa nachádzajú aj mnohé významné kežmarské rodiny, ako napr. portrét Dr. Vojtecha Alexandra, jeho manželky, portréty členov rodiny Demiány, Blasy, Tátray a iné. Z obdobia okolo roku 1900 pochádza od Divalda jun. aj kabinetka – fotografi a tuláka. Vysoká profesionalita fotografi ckých snímkov je umocnená aj širokou škálou používaných kartónových podložiek. Ako autori litografi ckých vyobrazení sa uvádzajú: Raimann a kol. – Viedeň, Kuhla a Miksche – Pešť, S. Bondy a kolektív – Viedeň, Krziwanek – Viedeň, Bernhard Wachtl – Pešť.
To, že Divaldovci dlhšiu dobu pôsobili aj v Kežmarku, svedčí okrem spomínaných avizovaných správ v Karpathen-Post aj tá skutočnosť, že na niektorých kartónových podložkách je v texte uvedené: ifj . Divald Károly Igló – Lőcse nyári idényen át Késmárk és Tátrafüred.
Prvá písomná správa o fotografi ckej tvorbe Karola (Carla) Divalda v Kežmarku je z 5. júna 1884, keď v novinách Karpathen-Post sa píše: „Veľaváženému publiku sa dáva do láskavej pozornosti, že vyhotovovateľ fotografi ckých sklenených snímkov otvára svoj salón už od 1. júna v dome pána profesora Kiszelyho.“ O rok neskôr prichádza do Kežmarku syn Karola Divalda – Karol mladší. Z avíza v Karpathen-Post z 9. júla 1885 sa dozvedáme, že vo fotografi ckom ateliéri Karola Divalda ml. v Kežmarku sa robia snímky do 15. júla. Ateliér sa nachádza v dome pána profesora Kiszelyho. V tom istom denníku sa 30. mája 1889 dozvedáme, že od 1. júna 1889 bude v záhrade pána Jozefa Kissa otvorený novopostavený fotoateliér – natrvalo. Druhá avizovaná správa o otvorení fotoateliéru C. Divalda jun. je zo 4. septembra 1890. V ponuke prác sa uvádza, že „C. Divald vyrába fotografi e – portréty, zábery krajiniek, priemyselných objektov, stavieb, špeciálne momentky, portréty v životnej veľkosti z akejkoľvek malej fotografi e v precíznom a umeleckom vyhotovení, zadarmo poskytne cenníky. Ďalej vyhotovuje akvarely a chronografie, vo svojej zinkografickej dielni vyrába zábery všetkého druhu za primeranú cenu.“ Pod textom uvedené: „S hlbokou úctou Karol Divald jun. Umelecká dielňa pre fotografi u, maliarstvo a reprodukciu, Spišská Nová Ves a Kežmarok.“
Dňa 6. mája 1897 v Karpathen-Post uvádza, že slávna známa firma Karol Divald z Budapešti si otvára fotoateliér pod osvedčeným vedením pána Štefana Kissa, ďalšieho známeho kežmarského fotografa. Nevieme s určitosťou povedať, či tu ešte v tomto období pracoval aj Karol Divald st., vzhľadom na to, že 7. novembra 1897 zomrel po krátkej chorobe v Prešove.
Literatúra:
CINTULOVÁ, Erika: Fotoateliéry v Kežmarku, Kežmarok 2000.
GAŠPAR, Ján: Priekopníci tatranskej fotografie do roku 1918 Edukacja plastyczna III Fotografi a, Akademia im. Jana Dlugosza, Czestochowa 2005, s. 67 – 69.