Alexander Ján Fábry sa narodil 15. február 1848 vo Vavrišove a zomrel 14. októbra 1908 v Zvolenskej Slatine.
Do školy chodil v Batizovciach, kde učil jeho otec, v r. 1860 – 1863 (1864?) študoval na nižšom gymnáziu v Kežmarku. Priatelil sa so slovenským profesorom Jozefom Dlhányim, ktorý sa dosť venoval slovenským študentom.
Keďže v tom čase na gymnáziu pracoval už dlhšie nemecký samovzdelávací krúžok a začínal opatrne maďarský krúžok, o niečo podobné sa chceli pokúsiť aj slovenskí študenti – pretože do revolúcie 1848/49 pracovalo na lýceu viacero slovenských spoločností. Narazili však na silný odpor nemeckých a maďarských spolužiakov, ba aj profesorov. Študenti a niektorí mešťania slovenských študentov nazývali „prekliatymi Poliakmi“. Kde sa stratila povestná národnostná tolerancia kežmarskej školy, ktorá ešte r. 1703 mala vo svojich zákonoch bod č. 9: „Všetci žiaci, pochádzajúci z rôznych miest alebo krajín, majú sa bratsky znášať a nepohŕdať inou národnosťou alebo sa z nej vysmievať.“
Toto pohŕdanie Slovákov v ich činnosti neznechutilo, ba naopak, zomklo ich ešte viac a prehĺbilo ich národné povedomie. Na všetky tieto príkoria spomína Fábry vo svojom vlastnom životopise. Už v Kežmarku začal písať básne, z r. 1862 sa zachoval jeho zošit „Zbjerka od Jána Alexandra Fábryho, študenta v K“. V zošite je okolo desať básničiek a torzo povestí. Viaceré básničky boli uverejnené v časopise Sokol, ktoré vydával slovenský spisovateľ Pavol Dobšinský.
Fábry maturoval na gymnáziu v Revúcej, teológiu absolvoval na kolégiu v Prešove. Na univerzitné štúdiá išiel do Nemecka – tie končil r. 1874. Po návrate na Slovensko učil na nižšom gymnáziu v Gemeri, potom od r. 1876 až do smrti bol evanjelickým farárom vo Zvolenskej Slatine. Jeho tvorba sa v poslednom období sústredila výlučne na náboženské spisy.
Literatúra:
ORMIS, Ján, V.: Vlastný životopis Jána Alexandra Fábryho. In: Bratislava V., č. 5, 1931.
SEDLÁK, Imrich: Ján Alexander Fábry. Časopis Muzeálnej slovenskej spoločnosti r. 6, č. 1 – 2, 1999.