Gregor Berzevici (Berzeviczy) sa narodil 15. júna 1763 vo Veľkej Lomnici a zomrel 23. februára 1822 vo Veľkej Lomnici.
Predkovia rodu Berzevici sa spomínajú už v 12. storočí – do Uhorska prišli z Tirolska. R. 1475 dostali erb: v štíte je kamzík vyskakujúci z päťcípej koruny na strmú skalnú stenu. Okolo erbu sa vinie drak.
Gregor študoval na lýceu v Kežmarku filozofi u a právo (presné roky štúdií nevieme zistiť, matrika z tých čias sa nezachovala), potom v Pešti študoval právo a na univerzite v Göttingene si pribral aj ekonómiu, fi lozofi u, štatistiku i cudzie jazyky.
V snahe čo najviac spoznať svet, cestoval po strednej Európe. Po návrate sa zamestnal v Budíne. Tu spoznal idey uhorských jakobínov a niet pochýb o tom, že sa stal ich prívržencom. K programu jakobínov patrilo napr. odtrhnutie sa Uhorska od Rakúska, vyhlásenie vlastnej nezávislej federatívnej (!) republiky so slobodou používania vlastného jazyka, vierovyznania, myslenia, tlače i obchodovania – teda šlo o likvidovanie panstva Habsburgovcov, odstránenie feudálneho systému a nastolenie kapitalistických vzťahov.
Jakobínske hnutie bolo odhalené, jeho piati poprední predstavitelia boli v máji roku 1795 sťatí – Berzevici sa vyhol súdom a ešte toho istého roku sa vrátil na rodinné majetky do Lomnice. Rozhodol sa všetko dianie spísať, aby sa svet dozvedel, čo sa v skutočnosti v Uhorsku prihodilo. Ešte r. 1795 napísal dielo Der Majestätsprozess in Ungarn 1795 (Kráľovský proces v Uhorsku 1795), kde opísal podrobne súdy i popravu. R. 1797 vydal prvú národohospodársku prácu v Uhorsku De commercio et industria Hungariae (O obchode a priemysle Uhorska), r. 1806 vydal ďalšiu knihu De conditione et indole rusticorum in Hungaria (O postavení a povahe roľníkov v Uhorsku). Berzeviciho diela a myšlienky popudzovali nielen šľachtické, ale predovšetkým vládnuce kruhy. Možno aj z tých dôvodov mu nemohlo vyjsť jeho hlavné dielo Oeconomia Publico Politica (O politickej ekonómii) – prvé vedecké dielo v tomto odbore! Rukopis z roku 1818, resp. 1819 vyšiel až roku 1902 v Budapešti.
Ešte r. 1801 sa stal Gregor cirkevným a školským dozorcom Potiského dištriktu evanjelickej cirkvi augsburského vyznania, kam patril napr. aj kežmarský cirkevný zbor. Všemožne podporoval kežmarské lýceum, podobne ako jeho otec Alexander, ktorý ešte r. 1760 ako jeden z prvých spišských šľachticov založil základinu na podporu tejto školy.
Pri lýceu existovala v r. 1806 – 1810 aj literárna spoločnosť, ktorej bol členom aj Gregor. Bol známy nielen svojou náboženskou, ale aj národnostnou toleranciou a propagoval latinčinu ako spoločný jazyk národov v Uhorsku. Na verejných záverečných skúškach lýcea r. 1807 žiadal, aby pri skúške z latinčiny každý študent mohol prekladať text do materinského jazyka, čo sa však neujalo. R. 1813 bol jedným zo zostavovateľov nového školského poriadku lýcea.
Gregor neurobil rozruch len svojimi názormi, ale aj svojím manželstvom. V r. 1802 si vzal za ženu dcéru svojho nevlastného brata Žigmunda (mali 8 detí). Posledný rozruch spôsobili správy v novinách r. 1818, ktoré písali o smrti Gregora (trpel na dnu), ba uverejnili aj nekrológy. Berzevici umrel až o štyri roky na mozgovú príhodu.
Literatúra:
BARÁTHOVÁ, Nora: Osobnosti Veľkej Lomnice. In: Dejiny Veľkej Lomnice. Huncovce: VL 2008, s. 418 – 445.
BERZEVICZY, Gregor: Kráľovský proces v Uhorsku. Košice: Interpresent Mon 1994.
DERFIŇÁK, Patrik: Gregor Berzevici a región Spiša. In: Regionálne dejiny a dejiny regiónov. Prešov: Universum 2004.
LIPTÁK, Johann: Geschichte des evang. Distriktual – Lyzeums A. B. in Kesmark. Kežmarok: Sauter 1933.
NAGY, Iván: Magyarország családai czimerekkel és nemzékrendi táblákkal I. Pešť 1857.