Jonáš Bohumil Guoth sa narodil 26. septembra 1811 v Ľubeli a zomrel 20. decembra 1888 v Hybe, pochovaný je v Liptovskom Mikuláši
Študoval v Šajavskom Gemeri a v Kežmarku. Už počas štúdií medicíny v Pešti v r. 1833 založil prvý lekársky slovenský spolok Lékařsko-slovanskú spoločnosť, ktorá združovala slovenských medikov. Ako študent uverejnil prvú prácu o chrípke (Chřípka čili hromadný katar). Z maďarčiny preložil spisy o besnote (Besnosť alebo psí bes, Prešporok 1852) a v rukopise zanechal prácu o včelárstve (Včelárstvo pod Kriváňom z vlastnej skúsenosti od viac rokov váženuo).
Pôsobil ako lekár v Hybiach. V r. 1848 – 1849 sa zúčastnil na povstaní, za čo ho v Szegede väznili. Zozbierané ľudové piesne poskytol J. Kollárovi pre Národnie zpievanky. Bol pokladníkom spolku Tatrín a poradcom Ľ. Štúra pri kodifi kovaní spisovnej slovenčiny. M. M. Hodža mu venoval spis Epigenes Slovenicus.
Od r. 1974 udeľuje Ministerstvo zdravotníctva vyznamenaným lekárom Medailu J. B. Guotha.
Literatúra:
SBS II. Martin: Matica slovenská 1987, s. 245.