Aká bola hospodárska a sociálna situácia Kežmarku v polovici 19. storočia? Do istej miery nás o tom informuje Elek Fényes, ktorý v roku 1851 vydal svoje dielo.101 V ňom spomína Kežmarok ako mesto s dlhými, čistým a peknými ulicami. Na mieste zbúraných hradieb boli pekné ovocné záhrady. Spomína radnicu, hrad, v ktorom bola nemocnica, väznica a slúžil najmä na sklad dreva. Okrem iných budov spomína aj knižnicu s 12 000 zväzkami, v jednej budove bol kráľovský sklad soli, soľný úrad a tridsiatkový úrad. Domov bolo 579, obyvateľov 4 391, spomedzi ktorých boli 1 782 rímskokatolíci, 2 571 evanjelici, 3 reformovaní, 6 gréckokatolíci a 29 židia. Ďalej: 244 osobností, 304 mešťanov, 50 volených občanov, 273 remeselníkov, 40 obchodníkov (z nich l obchodník s knihami, 2 lekárnici). Väčšinou to boli Nemci, potom Maďari a Slováci. Pripomenul, že tu je kvitnúce evanjelické lýceum, v ktorom sa vyučuje po maďarsky, chudobinec s kapitálom 6 342 zl, nemocnica s kapitálom 4 335 zl., Ďalšia ustanovizeň s kapitálom 8 655 zl. Ďalej tu bolo viacero základín zameraných hlavne na podporu študentov. Zaujímavá bola základina Martina Schwartnera, ktorej úroky dostávala každý rok jedna slušná dievčina, ktorá sa chcela vydať.
Kvitne obchod s plátnom a vínom. Sú však len dve továrne: jedna továreň na kože, druhou bol veľký pivovar, ktorý vyrábal slávne a mimoriadne kvalitné pivo. Chotár mesta má 10 877 jutár, 1 200 siah, z toho pripadá na domy 44 jutár, na majere a záhrady 263 j. lúky a polia 5 772 j. Majetok mesta s lesmi je 3 406 j., meštiansky les 1 000 j., cirkevný majetok 35 j., ostatná pôda 35 j. Týždenne trhy sú na Spiši najživšie. Mesto je zemepánom 2 a pol obcí. Je len prirodzené, že si mesto zachovalo istý majetok aj potom, čo v rámci zrušenia poddanstva stratilo poddanské dediny. V roku 1852 malo vo vlastníctve 16 domov, 100 parciel polí, lúk a pasienkov, katolícka fara mala 18 parciel, evanjelická 12 parciel. Ďalšie majetky mali občiansky pivovarnícky spolok, strelecký spolok a niektoré cechy. Polia a lúky mesto väčšinou prenajímalo. Boli najmä v týchto polohách: Ander Roxer Fuhr, Im Zwölftelichen, Auf der Gold- grub, Am Roxer Weg a inde. Za tieto majetky sa odvádzali poplatky. Okrem toho malo mesto parcely: v Malom Slavkove 39 a jednu obytnú budovu a mlyn, v Stráňach pod Tatrami mlyn a jednu budovu a časť usadlosti, v Rakúsoch pol mlyna pozemky v intraviláne a lúku.
Zvláštnemu daňovému ekvivalentu podľa vyhlášky Ministerstva financií z 30. marca 1852 podliehali tieto korporácie mesta Kežmarok: Obec Mesto Kežmarok, Rímskokatolícky farský kostol, katolícka fara, Evanjelická cirkevná obec za cirkevné pozemky, Evanjelická cirkevná obec za školskú záhradu lýcea, Občiansky pivovarnícky spolok, Občiansky strelecký spolok, Občiansky cech súkenníkov, Spojený cech zámočníkov a puškárov, Katolícky kostol v Strážkach a Spolok akcionárov Weisgerberei (irchárstvo).
Po zrušení poddanstva dostal Kežmarok ako odškodnenie za svoje majetky (Grundentlastung) 11 060 zl., z ktorých časť sa mu strhla na úhradu dlhov, časť dostala v hotovosti a časť v obligáciách, z ktorých dostávala úroky.104 V súvislosti so zrušením desiatku a s náhradou zaň bol pomerne komplikovaný výpočet odškodňovacej sumy, lebo mnohé majetky, z ktorých sa desiatok odvádzal, boli prenajaté rôznym nájomcom. Dohoda o desiatku bola uzavretá ešte v roku 1690 a pozostávala sčasti aj v naturálnych odvodoch. Suma sa vypočítavala z rokov 1836 – 1845. Výsledkom bola suma 20 283 zl., 17 gr., z nich sa ale vyčlenil majetok viacerých základín (Madocsányho, Heleny Matisch, Karola Planitza, Kežmarská základina na stavbu kasární, Františka Schütza i samotného mesta). Pri prenájme regálnych práv týkajúcich sa miestneho hostinca s výčapom vína, dvoch mlynov, jednej kaviarne a mýta v roku 1859 vylúčilo mesto na základe cisárskeho nariadenia z roku 1858 Židov. Tí sa odvolali a mesto svoj zákaz zrušilo. Šlo o prenájom na 3 roky verejnou dražbou.
Židia, ktorí bývali v dobách, keď sa nemohli usadiť v mestách, v Huncovciach, sa prirodzene, snažili usadiť sa aj v samotnom meste. Ako zástupcovia v Kežmarku a na okolí bývajúcich Židov požiadali magistrát v roku 1852 Jonas Kitz a S. W. Roth o povolenie zriadiť v Kežmarku filiálnu modlitebňu pre nich. Má podliehať huncovskému rabínovi. Mesto si vyžiadalo zoznam osôb, pre ktoré by to prišlo do úvahy a vec predložilo župe. Pre modlitebňu získali budovu patriacu Wilhelmovi Schmidtovi v polohe Graben vo vyšnom meste. Záležitosť sa napokon dostala na Ministerstvo kultu a z neho na Miestodržiteľskú sekciu c. k. miestodržiteľa v Košiciach, ktorá zriadenie modlitebne 30. marca 1853 povolila.107 V roku 1856 požiadal huncovský rabín Miestodržiteľskú radu, aby pre židovské deti v Kežmarku mohla byť založená základná škola, aby nemuseli navštevovať tamojšiu katolícku školu. Tá žiadosť zamietla s tým, že nemôže porušiť nariadenie o školskej dochádzke z 11. januára 1856, ktoré platí v celom štáte. V roku 1857 bol Kežmarok filiálkou židovskej náboženskej obce v Huncovciach. V meste mali len predmodlitebníka, ktorým bol Nathan Wenetianer.
Mesto prenajímalo svoje regálne práva na 3 roky verejnou dražbou. Tvorili ich:
1. Výčap pálenky,
2. Príjmy z mýta,
3. Regálne benefície v Stráňach pod Tatrami,
4. Poľovné právo v lesoch a poliach,
5. Polia zvané Klee a Zwölftelchen.
Predaj vína získali na dražbe Izák Faber a Joachim Grossmann. Tí sa po čase v roku 1860 sťažovali, že zatiaľ čo oni dodržiavajú nariadenie mesta predávať len miestne víno v zapečatených fľašiach, iní Kežmarčania víno predávajú tak, že ho nalejú do prázdnych fliaš a tie zapečatia. Predávajú aj cudzie víno. Vyššie inštancie na to nevedeli dať odpoveď, lebo šlo o zvláštne ustanovenie mesta. V roku 1878 bolo v Kežmarku 572 domov.
Z poľnohospodárskych zvierat sa chovalo 196 koní, 3 osly, 654 kusov hovädzieho dobytka, z toho 136 volov a 317 kráv, väčšinou maďarské- ho plemena, 313 oviec, 261 ošípaných a 100 úľov včiel. Oproti Levoči bol rozdiel najmä v ovciach, ktorých tam bolo až 3 000, teda takmer desať- násobne viac ako v Kežmarku.
Mesto v roku 1879 vypísalo konkurz na prenájom svojho majetku: Caffee- und Einkehr Haus Hôtel Kesmarck genannt (Kaviareň a hotel zvaný Kesmarck) na 6 rokov. V tomto roku prenajímalo mesto: dolný mestský vodný mlyn, penzión „Ku korune“ a hostinec „Állás“, mýtny hostinec, právu výčapu vína, trhové a mýtne právo, rybolov v Bielej vode, rybolov v Poprade a Ľubickom potoku, rybolov v Malom Slavkove a Stráňach.
V roku 1880 sa konal súpis obyvateľstva, pri ktorom bolo mesto rozdelené na 4 obvody. V každom bol jeden agent, ktorý súpis robil, a okrem neho aj revízor.
1. obvod, č. domov 1 – 179: agent Wilhelm Lindner + Marcel Roth, revízor major Jozef Horák;
2. obvod, č. domov 180 – 326, Alexander Wer- donitsch + Teodor v. Stenczel;
3. obvod, č. domov 327 – 465, Georg Oswald + Gustav Kastner;
4. obvod, č. domov 466 – 573, G. Eduard Beck + Johann Gustav Hensel.
Podľa súpisu obyvateľstva v roku 1880 bolo v Kežmarku: 523 domov, 1 053 bytov, 1 046 domácností, 4 475 obyvateľov. Bytov na prízemí bolo 893, na medziposchodí 11 a na prvom poschodí 149. Medzi obyvateľstvom bolo 2 106 mužov a 2 369 žien. Slobodných mužov bolo 1 325, slobodných žien 1 293, ženatých 729 mužov a vydatých 791 žien, vdovcov 51, vdovy 281, rozvedené boli len 3 ženy. Podľa materinského jazyka bolo 507 Slovákov, 3 222 Nemcov, 347 Maďarov, 3 Rusíni, 4 Cigáni, iných jazykov bolo 53. Podľa náboženstva: rímskokatolíkov 1 949, gréckokatolíkov 92, evanjelikov a. v. 1 801, ev. h. v. 84, židov bolo 399, bez vyznania bol 1. Podľa zamestnania bolo medzi mužmi 6 kňazov, 21 učiteľov, 1 spisovateľ, 5 lekárov, 18 verejných úradníkov, 10 advokátov, 24 iných príslušníkov inteligencie. V meste bolo 25 gazdov, 23 nájomníkov pozemkov, 3 poľnohospodárski úradníci, 74 ročných sluhov, 87 robotníkov v poľnohospodárstve a 2 členov rodín v poľnohospodárstve vypomáhalo. Samostatných živnostníkov v oblasti remesla bolo 228, vedúcich v obchodoch 5, 260 tovarišov, 114 učňov, 33 robotníkov a 5 rodinní príslušníci vypomáhali v remesle. V oblasti obchodu to bolo 57 samostatných obchodníkov, 9 obchod- vedúcich, 22 tovarišov, 13 učňov, 3 robotníci a i rodinný príslušník vypomáhal. V meste žilo z platu 13 ľudí, z dôchodku 18, z almužny 15, 9 bolo domácich sluhov a 108 nádenníkov. U žien to bolo nasledovne: Boli 2 učiteľky, 1 vychovávateľka, 5 pôrodných babíc, 1 patrila k inteligencii. V domácnosti bolo zamestnaných 819 žien, v poľnohospodárstve 87, v priemysle 82 a v obchode 14. Slúžok bolo 446, nádenníčok 289, z platu žilo 14 žien, z almužny 21, z dôchodku 3. Verejné slúžky boli 2. Čo sa týka dobytka, v Kežmarku bol 1 býk, 265 kráv, 186 jalovíc, 82 ťažných volov, 429 oviec a 6 kôz.
Napriek príjmom z majetkov nehospodárilo mesto vždy aktívne. Koncom roku 1881 malo dlh vo výške 27 989 zl. Preto sa magistrát rozhodol vziať si pôžičku na 38 rokov vo výške 35 000 zl na amortizáciu toho dlhu. Pôžičku schválila mestská rada 10. decembra 1881. Mala slúžiť splateniu doterajších dlhov, doplneniu nákladov na kanalizáciu, vodovod a stavebných úprav radnice. Ďalej dali príspevok 60 zl. na nákup 2 tkáčskych stavov pre grófa Zichyho. Súčasne udelil mešťanosta Herzogh zlatý záslužný kríž s korunou zaslúžilému fiškálovi a bývalému predsedovi výstavy plátna Pavlovi Kélerovi.
V roku 1882 prestaval svoj dom pre poštu pán Waliczky (dnes dom na Hlavnom námestí č. 72). Vyslovila sa nádej, že čoskoro sa tu zriadi aj telegraf.
Rozpočet na rok 1895 počítal s príjmami 51 923 zl., výdavkami 69 351 zl. Deficit tvoril 17 480 zl. Vo výdavkoch sa počítalo aj s osvetlením, dláždením, vodovodom, opravami katolíckeho a evanjelického kostola a synagógy a tiež s príspevkom na tehelňu.
V roku 1897 boli v Kežmarku štyria veľkostatkári. Boli to: Móric Fleischhacker, ktorý mal 124 ha pôdy, z toho bolo 107 ha pasienkov. Zamestnával len dvoch sluhov. Leo Hercz, pivovarník, mal 151 ha ornej pôdy a zamestnával 14 robotníkov. Mal aj viac poľnohospodárskych strojov, 80 kráv, 7 koní, 20 bravov a 40 oviec. Juraj Stenczel mal 132 ha pôdy, z toho 56 ha polí, 29 ha lúk, 2 ha pasienkov a 44 ha lesa. Zamestnával 10 robotníkov a mal 15 kráv a 6 kone. Lujza Wildburgová mala 170 ha pozemkov, z toho 86 ha ornej pôdy, 25 ha lúk 3 ha pasienkov, 54 ha lesov, 1 záhradu a 1 ha inej pôdy. Majetok zrejme prenajímala, pretože zamestnávala len jedného zamestnanca. Samotné mesto Kežmarok malo pozemkový majetok v rozsahu 5 741 ha, z toho bolo 32 ha ornej pôdy, 1 záhrada, 73 ha lúk, 980 ha pasienkov, 3 520 ha lesa a 1 135 ha inej pôdy.
Za rok 1911 bola uverejnená nasledujúca štatistika, ktorá ukazuje na spôsob života Kežmarčanov. Policajti boli len dvaja. Vybavilo sa však 3 424 záležitostí, z nich bolo 78 kriminálnych prípadov, čo viedlo k udaniu na vyššie orgány. Z nich boli napr. 2 za podpaľačstvo, 50 krádeží, jedna samovražda a dva pokusy o samovraždu. Jedného človeka prešiel vlak, ale neskončilo to smrťou. Poľovných lístkov sa vydalo 542, rybárskych 44. Do mesta prišlo 519 cudzincov, z ktorých sa tu asi 150 usadili. Na cestovnom ruchu sa podieľalo 1 773 osôb. Vysťahovalo sa len 11 osôb oproti 41 v predchádzajúcom roku. Vydalo sa 53 preukazov pre slúžky. Vojenských odvodov sa zúčastnilo 228 mládencov. V meste sa zarezalo 536 kusov hovädzieho dobytka, 393 teliat, 2 618 bravov a 273 oviec. Vypilo sa 1 063 hl vína, 405 hl alkoholu, 82 hl pálenky, 14 hl likérov.
Zdroj: História Kežmarku od 2. polovice 18. storočia, strana 79 – 85.