Václav Johanides sa narodil v Kamennej Lehote na Morave a zomrel v roku 1701 v Toruni v Poľsku.
Rodina odišla z Moravy do Uhorska po r. 1620 pred náboženským prenasledovaním. Johannides študoval v Spišskej Novej Vsi, Toruni a Königsbergu (Kráľovci – Kaliningrade). Po štúdiách sa usadil v Kežmarku, kde učil v r. 1654 (1656?) – 1674 a od r. 1659 bol do konca pôsobenia aj rektorom školy.
Sám písal latinské a nemecké verše. R. 1660 spolu s ďalšími učiteľmi a žiakmi školy vydal v Levoči latinskú panychídu nad smrťou Márie Ďulafi (Gyulaff y), 24-ročnej majiteľky hradu, ktorá umrela zanechajúc šesť detí. Dielo vyšlo pod názvom: Acerbissimum funus illustrissimae Comitis ac Dominae Dnae Mariae Gyulafi de Ratot… Podľa uvedených bydlísk študentov zisťujeme, že tu už vtedy boli žiaci z celého územia Slovenska, Sliezska, Poľska, Sedmohradska a Bulharska. R. 1673 vydal gratulačné verše farárovi Abrahámovi Eccardovi. Po odobraní kostola i školy protestantom odišiel Johannides r. 1674 do Vratislavi, potom do Torune, kde pôsobil ako pedagóg.
V 18. storočí a na začiatku 19. storočia sa spomínajú v Kežmarku viacerí Johannidesovci – potomkovia od Jána, či išlo o Václavovho príbuzného, nevieme.
Literatúra:
Acerbissimum funus illustrissimae Comitis ac Dominae Dnae Mariae Gyulafi de Ratot… Levoča 1660.
LIPTÁK, Johann: Geschichte des evangelischen Lyzeums A. B. in Kesmark. Kežmarok: Sauter 1933.
REZIK, J. – MATTHAEIDES, S.: Gymnaziológia. Bratislava 1971.