Štefan Linberger sa narodil 21. decembra 1825 v Šoproni v Maďarsku a zomrel 4. novembra 1902 v Kežmarku.
Pochádzal z rodiny obchodníka. Študoval na lýceu v Šoproni a teológiu v r. 1846 – 1849 na nemeckých univerzitách v Tübingene, Jene a Halle. V jeho živote sa strieda učiteľské povolanie s kňazským: v r. 1849 – 1852 učil na gymnáziu v Šoproni, v r. 1852 – 1859 v Prešove, v r. 1859 – 1865 pôsobil ako farár v Dobšinej, v r. 1865 – 1871 bol zase riaditeľom učiteľského ústavu v Oberschützen, až napokon r. 1871 prišiel za evanjelického farára do Kežmarku. Bolo to v čase, keď sa početná nemecká evanjelická obec rozhodla postaviť nový kostol.
Drevený artikulárny kostol z r. 1717 bol už staticky narušený a navyše nemal „reprezentačný“ vzhľad, po akom Kežmarčania túžili. Snahy o stavbu kostola siahajú až do polovice 60. rokov 19. storočia, konkrétny obraz však začali nadobúdať až po príchode nového farára. Cirkevníci získali zdarma projekty od profesora architektúry na Akadémii vied a umení vo Viedni Teofi la Hansena. Projekty boli údajne pôvodne určené pre Orient, ale plán mohutnej a nevšednej stavby Kežmarčanov natoľko zaujal a nadchol, že sa rozhodli pre jeho realizáciu.
V r. 1872 sa urobil slávnostný výkop na pozemku, ktorý dalo mesto cirkvi zdarma a základný kameň bol položený r. 1873. Farár Linberger vycestoval do Nemecka s prosbou o fi nančnú pomoc, keďže videl, že zhromaždené fi nancie ani zďaleka nedosahujú výšku skutočných nákladov. V jeseni 1873 bol však kostol z dvoch tretín hotový! Peniaze sa však vyčerpali a práce sa spomalili – napokon stavba zastala na rovných jedenásť rokov! Linberger chodil po protestantskej Európe, prosil o pomoc, na podporu stavby vydal aj knihu o drevenom kostole – A késmárki ev. fatemplom etb. leirása – Kesmark 1892 (to isté vyšlo aj po nemecky). Bola to vlastne jeho zásluha, že stavebné práce sa opäť rozbehli a kostol bol konečne 2. decembra 1894 vysvätený.
Okrem toho Linberger položil základy Diakonie (1892), zaviedol misijné bohoslužby, obnovil samostatnosť ev. a. v. cirkevného zboru v Rakúsoch, postaral sa o záchranu epitafov kežmarských martýrov na cintoríne – pravdepodobne dal vystaviť nad nimi kaplnku. • Štefan Linberger – od r. 1891 senior VI. slobodných kráľovských miest, bol aj literárne činný. Napísal viacero prác náboženského charakteru, najväčšou prácou sú Dejiny evanjelia v Uhorsku – Die Geschichte des Evangeliums in Ungarn, Budapest 1880. Linberger aj so svojou manželkou je pochovaný na kežmarskom cintoríne.
Literatúra:
(LINBERGER): Lebensgeschichte des Pfarrers Steph. Linberger. Rukopis v súkromnom vlastníctve. NN: Linberger István ev. Föesperes. In: Soproni Ujság 1. 1. 1926.