Oskar Marczy sa narodil 6. marca 1924 v Stráňach pod Tatrami a zomrel 26. apríla 2006 v Stuttgarte v Nemecku.
Narodil sa ako najstarší z troch synov učiteľa Erwina Marczyho, ktorý ho aj učil v rodných Stráňach pod Tatrami. Potom navštevoval Nemecké evanjelické gymnázium v Kežmarku, kde na jar 1944 ešte spolu s ostatnými ako posledný ročník aj maturoval. Ako mnohí vtedy, musel hneď po tom narukovať a bojovať ešte na konci vojny pri Berlíne.
Jeho mladší brat Artúr vojnu neprežil. On, po mnohom hľadaní, našiel svojich rodičov v Bernriede v Bavorsku. Hneď roku 1946 pokračoval v štúdiu na Pedagogickej vysokej škole v Mníchove a v roku 1950 sa stal riaditeľom dvojtriednej školy vo Vestenbergu pri Ansbachu neďaleko Norimbergu. Tam rozvinul svoje pedagogické a organizačné schopnosti pri práci s mládežou a založil si aj rodinu s dvomi synmi. Roku 1960 sa presťahoval bližšie k svojim rodičom ku Stuttgartu. Tam bol tri roky konrektorom, neskôr rektorom na škole Johanna Brueckera v Schönaichu. Táto škola potom dlho slúžila ako vzor reformnej školy pre široké okolie.
Popritom sa angažoval aj politicky, najprv v komunálnej, potom od roku 1970 v okresnej rade. Už roku 1968 ho zvolili do krajinského parlamentu Bádensko-Würtemberska, kde v Stuttgarte skoro až do svojej smrti ešte pôsobil ako poradca pre oblasť školstva a športu. Okrem toho bol okresným predsedom pre šport v Böblingene (1969 – 1989), roku 1981 ho zvolili za predsedu hádzanárskeho zväzu pre Würtemberg, kde pôsobil 12 rokov.
Aktívne pôsobil aj v Karpatsko-nemeckom krajanskom spolku (Karpatendeutsche Landsmannschaft ), kde ho 1987 zvolili za zástupcu spolkového predsedu. Šesť rokov takto spolupracoval s celonemeckým predsedom Isidorom Lasslobom a po jeho odstúpení (zo zdravotných dôvodov) roku 1993 prevzal jeho funkciu. Už od roku 1990 pomáhal pri založení a rozvoji Karpatskonemeckého spolku na Slovensku. Vďaka podpore vlády Spolkovej republiky Nemecka výrazne prispel pri vybudovaní 7 Domov stretávania v jednotlivých regiónoch Slovenska pre jeho členov. Rovnako sa zasadzoval za podporu nemeckého vyučovania na slovenských školách, za prítomnosť učiteľov z Nemecka, podnietil vznik dvojjazyčných základných a stredných škôl. V tom čase veľmi veľa cestoval na Slovensko, ale pre rozvoj nemecko-slovenských vzťahov pracoval aj v Nemecku. V novembri 1993 pri štátnej návšteve slovenského prezidenta Michala Kováča u nemeckého prezidenta Richarda Weizsäckera v Bonne, osobne upozornil oboch na situáciu nemeckej menšiny na Slovensku. Rovnakú tému prezentoval aj roku 2001 pri prijatí slovenského prezidenta Rudolfa Schustera nemeckým prezidentom Johannesom Rauom. Len za roky 1993 až 1997 takto zabezpečil pre Slovensko okolo 36 miliónov nemeckých mariek.
Pre mesto Kežmarok zo svojich vlastných prostriedkov zabezpečil zlepšenie informovanosti aj pre zahraničných turistov cez niekoľko veľkých informačných tabúľ s plánom mesta a viacjazyčnými tabuľami na jednotlivých pamiatkach. Pre záchranu a reštaurovanie evanjelického dreveného kostola sprostredkoval fi nančné príspevky vlády Nemecka a svojich krajanov po celom svete. Za jeho zvláštne zásluhy ho jeho rodné mesto Kežmarok 28. 6. 1997 menovalo (spolu s Imrichom Hunsdorferom a posmrtne s Júliusom Gretzmacherom) za svojho čestného občana. • Aj keď sa jeho zdravotný stav postupne zhoršoval, stále pôsobil obdivuhodne optimisticky, bol plný energie a plánov. Pri jeho poslednej návšteve karpatskonemeckého sviatku kultúry a stretávania v lete roku 2005, aj keď zdravotne už veľmi slabý, ešte stále múdro a rozvážne riešil aktuálne otázky. Dokonca ešte aj krátko pred svojou smrťou 31. 3. 2006 viedol valné zhromaždenie karpatskonemeckých organizácií v Stuttgarte, kde odovzdal svoj úrad novému predsedovi. Preto niet divu, že dostal veľa významných vyznamenaní, medzi nimi Čestnú medailu krajiny Báden-Würtemberg, Nemecký spolkový kríž za zásluhy 1. triedy a roku 2004 Čestný kríž prezidenta Slovenskej republiky Rudolfa Schustera.
Literatúra:
GRESCHNER, Walter: Wir trauern um Oskar Marczy. In: Karpatenjahrbuch 2007, s. 189 – 190.
KOBIALKA, Hans: Bundesvorsitzender Oskar Marczy wird 80 Jahre alt. In: Karpatenjahrbuch 2004, s. 199 – 201.