Adam Podkonický (Podkonitzky) sa narodil 5. decembra 1750 v Banskej Bystrici a zomrel 27. januára 1820 v Kežmarku.
Študoval v Banskej Bystrici, Vyšnej Slanej a na lýceu v Prešporku, v r. 1772 – 1776 na univerzite v Jene. Po skončení štúdií ho zavolali do Kežmarku, kde učil v r. 1776 – 1818, z toho bol rektorom školy v r. 1776 – 1815! Za jeho čias sa začala vyučovať v lýceu maďarčina, čím sa rozšíril počet študentov z územia dnešného Maďarska. Zriadil aj tzv. Podkonitzkyanum (1795 – 1807) pre vzdelávanie šľachtických mladíkov, ktorí mali v Kežmarku aj svoje ubytovanie, ale učilo sa na rôznych miestach. Tu bola vyučovacím jazykom len nemčina.
Podkonický bol jedným z poradcov cisára Jozefa II. pri pripravovanej školskej reforme. V r. 1806 – 1810 bol členom Literárnej spoločnosti, jej členom bol aj popredný ekonóm Gregor Berzevici, prívrženec jakobínskeho hnutia a podobného zmýšľania bol aj Podkonický, ktorý obľuboval rovnako históriu, ale i prírodné vedy.
Podkonický vydal knihu Freimüthige Untersuchungen über die Krönung in Ungarn… Pressburg 1790 (Úprimné výskumy ohľadom korunovácie v Uhorsku) a v lyceálnej knižnici v Kežmarku ostal jeho 182-stranový rukopis De Insurretione Stattum et Ordinum Regni Hungariae (Výťah zo zákonných článkov Uhorského kráľovstva týkajúci sa insurrekcie. Insurekcia – odboj, povstanie). Z druhej strany je vedená účtovná kniha Podkonitzyana z r. 1798 – 1808 pod názvom Perceptio ad Cassam Instituti Paedagogici.
Literatúra:
LIPTÁK, Johann: Geschichte des evangelischen Lyzeums A. B. in Kesmark. Kežmarok: Sauter 1933.