Pavol Čaplovič ml. sa zaradil k najlepším spišským fotografom. Umenie fotografie študoval u veľmi známeho uhorského fotografa Karola Divalda v Prešove. Aj počas I. svetovej vojny bol Čaplovič armádnym fotografom.
V roku 1920 si otvoril v Kežmarku svoj vlastný fotoateliér, a to v priestoroch niekdajšieho fotografa G. A. Weisza. Ateliér fungoval do konca II. Svetovej vojny. Pomery po vojne nepriali Čaplovičovi – časť interiéru jeho fotoateliéru bola rozkradnutá, vrátane bohatého fotografického materiálu. Zostali len prístroje a aparáty, ktoré už boli zastarane alebo bola s nimi náročná manipulácia, ktorej plebs nerozumel. Napriek tomu Pavol Čaplovič pokračoval vo svojej práca od roku 1945 začal pracovať u ďalšieho kežmarského fotografa Vojtecha. Jedným zo zakladajúcich členov novovzniknutej fotoslužby v rámci komunálu v roku 1952 bol Pavol Čaplovič. Svojmu umeniu začal učiť aj syna Tibora (1927-2004). Pavol Čaplovič zanechal bohatý fond fotografií, ktoré sa stali historickým dokladom jeho doby – zachytil napr. požiar kežmarskej radnice a jej padajúcej veže. Venoval sa portrétom detí i dospelých. Jeho práce majú vysokú profesionálnu a umelecko-estetickú úroveň. Mnohé z nich sú uložené v Múzeu v Kežmarku.
Pavol Čaplovič st. sa usadil sa Kežmarku v roku 1880 ako krajčír – vyučil sa v Budíne.
Dielňu s veľkým skladom a viacerými pomocníkmi mal priamo na Hlavnom námestí. Písal sa s predikátom Jaszenovay Csaplovisc Pál.
Zdroj: Osobnosti dejín Kežmarku. Historický cintorín, str. 21.,22.