Meno Keler sa spomína v Kežmarku síce už koncom 16. stor., ale v súpisoch obyvateľstva zo 17. stor. sa nenachádza. Rodina pochádza pravdepodobne zo Šarišskej župy.
Zemiansky erb získala v roku 1699. Na Spiši sa rodina usadila zrejme v priebehu 18. stor. Kežmarský mešťan Pavol Keler (vnuk evanjelického farára Jána z Veľkej) sa spomína v roku 1803. Za manželku mal Annu Raisz. Ďalšie spojenie týchto dvoch rodín predstavuje Anna Kéler a Gregor von Raisz – mali syna Adalberta (1847 Jozefów, Poľsko – 9. júl 1926 Košice). Aj rodina Raisz pochádza zo Šariša, erb získala v roku 1609. V 19. stor. sa spomína Gašpar Reisz a obchodník Sainuel Raisz. V 20. stor. žila už rodina v Košiciach. K známejším členom rodiny patril Ján Imrich Keler – v roku 1832 senátor Kežmarku, Pavol Kéler (1843 Kežmarok? – 27. júl 1905 Mlynčeky) – dlhoročný člen predstavenstva mesta, Kežmarskej banky, člen patronátu lýcea, v roku 1890 -1905 dozorca miestneho evanjelického zboru, zástupca Podtatranského evanjelického seniorátu, nositeľ cisarsko-kraľovského zlatého kríža za zásluhy; jeho syn Dr. Tibor Kéler – právnik bol tak isto vo vedení lýcea. Dr. Eduard Kéler bol lekárom. Rodinným erbom je označený dom, kde rodina bývala (dnes Hlavné námestie 54), ako aj hrobové miesta.
Zdroj: Osobnosti dejín Kežmarku. Historický cintorín, str. 44.