Rodina Nendtvich (Nendvich, Nendtwich, Neytwich) bola kežmarská remeselnícka a obchodnícka rodina v 18. a 19. storočí.
Rodina Nendtvich podľa rodinnej tradície pochádzala údajne z Anglicka, kde sa nachádza dodnes takmer rovnomenná dedina. Podľa názoru nemeckého historika Ernsta Hochbergera však nositelia tohto mena patrili medzi francúzskych hugenotov (protestantov), ktorí v poslednej tretine 17. storočia húfne opúšťali krajinu pred náboženským prenasledovaním.
V súpise obyvateľstva Kežmarku z r. 1697 sa s týmto menom ešte nestretáme, avšak v matrike zosobášených kežmarskej evanjelickej cirkvi sa nachádza záznam: 24. VII. 1701 Cristophorus Neytwich – Katharina Sopfi n von Lasch (Lašsko – Morava?) V cechovej knihe kežmarských farbiarov sa roku 1713 spomína ten istý Krištof Nendtvich, r. 1736 aj Michal (syn Krištofa?), r. 1759 ďalší Krištof, r. 1794 Samuel.
Samuel Nendtvich (? – 1829) bol síce farbiar, ale viac sa zaoberal obchodovaním s plátnom a gazdovaním. Mal krásnu záhradu so skleníkom na weimarský spôsob (nevedno, či tiež nepestoval rastliny pre farbiarske účely) pri dnešnej železničnej stanici, kde sa dodnes zachovala časť kamenného plota. Je zaujímavé, že záhrady ako Pfeiff era, tak aj Nendtvicha boli pod Michalským vrchom a tak isto medzi vrchom a troma ramenami rieky Poprad, kde boli veľké pobrežné lúky, mali svoje domy aj výrobcovia plátna. Nendtvich mal aj bohatú knižnicu, ktorá ešte koncom 30. rokov 20. storočia bola vo vlastníctve nemeckej evanjelickej ľudovej školy a nie je vylúčené, že po konci II. svetovej vojny bola ako nemecká knižnica zlikvidovaná.
Manželkou Samuela bola Zuzana Stenczelová, dcéra farbiarskeho majstra – z toho vidieť, ako sa rodiny farbiarov navzájom spájali. Podobne sa spojila rodina Kolbenheyer a Stenczel, Kolbenheyer a Nendtvich.
Samuelov syn Imrich (7. júl 1801 Kežmarok – 22. marec 1852 Kežmarok) študoval na lýceu v Kežmarku a právo v Šarišskom Potoku. Po smrti otca r. 1829 matka nemohla sama viesť obchod, tak sa vrátil domov a začal sa viac venovať obchodu. V r. 1831 sa oženil s Johanou Blasy (1818 – 1902) z Matejoviec, dcérou známeho farbiara Dávida Blasyho (1776 – 1841) a r. 1832 bol Imrich zapísaný do knihy farbiarskeho cechu, hoci remeslo sotva dobre ovládal. S matkou obchodoval do r. 1836, potom sa začal venovať samostatnému obchodovaniu. Svoj tovar – domáce plátno, ktoré získaval z neďalekých dedín: Lomničky, Vojnian, Holumnice, Toporca, Podhorian, Gerlachova – odosielal hlavne do Debrecína, kde chodil aj sám na štyri výročné trhy. Do práce zapojil aj ľubovnianskych a podolinských tkáčov, ktorí tkali obrusy. V Debrecíne a Pešti si Nendtvich zriadil obchod so spišským súknom. Odtiaľ sa súkno dostávalo do celej Európy, dokonca aj do južnej Ameriky. Tovar expedovali furmani z blízkych dedín: Veľkej Lomnice, Strání pod Tatrami, Rakús a Spišskej Belej a do r. 1848 sa o rozvoz tovaru starali dokonca aj arménski kupci. Imrich umrel pomerne mladý v r. 1852.
Do tejto rodiny sa zaraďuje aj Tomáš Nendtvich (1782 Kežmarok – 3. august 1858 Pécs v Maďarsku). Po štúdiách v Kežmarku a Debrecíne skončil farmáciu na univerzite v Pešti. Od r. 1806 až do smrti pôsobil ako lekárnik v Pécsi. Zaoberal sa aj botanikou a entomológiou – zbierku motýľov a herbár daroval botanickej záhrade v Pešti. • Rodinné domy Nendtvichovcov boli na dnešnom Hlavnom námestí č. 44 a Hviezdoslavovej ulici č. 9.
Literatúra:
BARÁTHOVÁ, Nora: Cechy v Kežmarku. Rukopis.
HOCHBERGER, Ernst: Zwischen Schwarzwald/Baden und Hoher Tatra/Slowakei – Spuren der Familie Hochberger. In: Karpatenjahrbuch 2008, Kežmarok: Vivit 2007, s. 161 – 168. LIPTÁK, Johann: Die Zipser Leinwand und ihre Meister. In: Zipser Jahrbuch mit Kalender 1938. Kežmarok: Sauter 1937, s. 105 – 121.
PIŠÚTOVÁ, Irena: K histórii farbiarstva na Spiši. Sborník SNM – r. LX. Etnografi a 7. Martin 1966, s. 101 – 114. • 215 SBS IV. Martin: Matica slovenská 1990, s. 281.
ŠPIESZ, Anton: Remeslá na Slovensku v období existencie cechov. Bratislava 1972. VYDRA: Ľudová modrotlač na Slovensku. Bratislava 1954. Archív Cirkevného zboru ECAV na Slovensku v Kežmarku. Copulat Matrik 1685 bis 1709.
Zo spomienok Hany Kovácsovej z Budapešti, narodenej v Kežmarku, pochádzajúcej z rodiny Nendtvich.