Ludvík Svoboda sa narodil 25. novembra 1895 v Hroznatíne v Čechách a zomrel 20. septembra 1979 v Prahe v Čechách.
Bojoval na ruskom fronte v I. svetovej vojne, bol zajatý, vstúpil do česko-slovenských légií v Rusku,kde bojoval do r. 1920. Od r. 1921 bol príslušníkom armády v Československu.
Po vypuknutí II. svetovej vojny a rozbití Československa odišiel do Poľska, kde organizoval česko-slovenskú jednotku. Po porážke Poľska sa dostal do ruského zajatia. V decembri 1941 začalv Buzuluku formovať česko-slovenskú jednotku,stala sa z nej samostatná brigáda bojujúca poboku Červenej armády. Napokon z nej v apríli 1944 vznikol samostatný 1. československý armádny zbor. Na čele stál L. Svoboda, ktorý bol koncom roka 1944 povýšený na brigádneho generála.
Zbor sa od septembra 1944 zúčastnil na Karpatsko-duklianskej operácii a ako prvá československá jednotka vstúpil na územie Slovenska.
27. januára 1945 o 10. hodine večer bol ňou oslobodenýaj Kežmarok, ako prvý vstúpil do mesta 3. prápor 1. čsl. brigády 1. československého armádneho zboru v ZSSR pod vedením plukovníka Jána Satorie. Až na druhý deň prišla do Kežmarku Červená armáda.
Generál Svoboda prišiel so svojimi vojakmi do Kežmarku, kde sa usadil na niekoľko dní. Býval v dome na Hradnom námestí č. 9.
Kežmarské ženy sestry Meltzerové vyšili bojovú zástavu pre 1. československú samostatnú tankovú brigádu 1. československého armádneho zboru v ZSSR – táto brigáda sa znova sformovala v Kežmarku.
Literatúra:
Archív Múzea v Kežmarku.