Göran Wahlenberg sa narodil 1. októbra 1780 v Skarphyttan/Värmland vo Švédsku a zomrel 23. marca 1851 v Uppsale vo Švédsku.
Už ako 12-ročný po domácom samoštúdiu začal študovať na univerzite v Uppsale. Pod vedením prof. Liljeblada sa intenzívne zameral na flóru Švédska. V nasledujúcich rokoch s ním botanizoval na juhu a v strede Švédska, tiež na ostrove Gotland,kde objavili mnoho ešte dovtedy neznámych rastlín.Už ako 19-ročný ukončil svoje univerzitné štúdia a stal sa známym švédskym prírodovedcom.
V r. 1806 získava doktorát a členstvo vo švédskej akadémii vied. Intenzívne sa venuje laponskej flórea rastlinám v nedostupnom najvyššom pohorí Švédska– Sulitelmach. Z tejto expedície získal mnoho poznatkov z geobotaniky a geografie rastlín, odboru,ktorý vlastne na svete rozpracoval prvý.
V r. 1813 botanizoval v Tatrách, zrovnával flóru Karpát s laponskou vegetáciou, meral výšky tatranských štítov, zhotovil prvú vrstevnicovú mapu Tatier a spolupracoval s kežmarským botanikom T. Maukschom a bratmi Genersichovcami. Počas svojich tatranských výskumov býval u kežmarského obuvníka Fabryho (jeho dom nevieme identifikovať).
Na jeho počesť boli pomenované tatranské endemity Horčičník Wahlenbergov a Lomikameň trváci – Saxifraga Wahlenberii. Bola mu odhalená tabuľa na Téryho chate a v r. 2005 na chate Plesnivec v Doline siedmich prameňov, kde Wahlenberg intenzívne botanizoval. Vo Furkotskej doline sú poňom pomenované plesá a Kvetnica vo Velickej doline niekedy niesla jeho meno ako Wahlenbergova záhradka.
Wahlenberg vydal rozsiahle dielo Flora Carpatorum Principalium (Karpatská flóra), ktoré bolo rozsiahlym dielom aj kežmarských botanikov,najmä Tomáša Maukscha.
Wahlenberg bol náladový a konfliktný človek,ktorý sa nikdy neoženil. Kežmarčania mali z neho strach a vyhýbali sa mu.
Vo Švédsku ho pokladajú za zakladateľa homeopatie,ale aj turistiky.
Literatúra:
KAJLERT, Kerstin: Wahlenberg. Prednáška na 10. švédsko-tatranskom večere v Kežmarku r. 2005.Krásy Slovenska 9/87,10/87.
TIBENSKÝ, Ján a kol.: Priekopníci vedy a techniky naSlovensku II. Bratislava: Obzor 1988, s.155 – 159.