Babetta (Barbora Alžbeta) Wieland sa narodila 15. novembra 1799 vo Vlkovej a zomrela 23. novembra 1882 v Kežmarku.
Babetta von Wieland pochádzala z bohatého barónskeho rodu von Wieland, ktorý sa usadil vo Farkašovciach (Vlkovej) a tam mal aj dva kaštiele.Matka pochádzala z rodu Görgey z Toporca –bolo zvykom, že šľachtické rody sa navzájom kvôli majetkom spájali. Otcov brat Juraj (1763 – 1849)bol poľným maršalom. Rodina sa presťahovala do Kežmarku okolo roku 1817 – tu študoval Babettin brat Andrej a aby nemusel dochádzať, bohatý otec kúpil v meste dom. Babettinou najbližšou priateľkou sa stáva barónka Barbora von Badánia právnik Jakub Meltzer. V dome Badániovcov nadnešnom Hlavnom námestí č. 46 spoznala mladého kežmarského profesora Jána Chalupku. Postupom času sa obaja mladí ľudia zblížia až natoľko,že si začali tykať a tykanie v tej dobe znamenalo už vážnu známosť. Chalupkovi však bola odporná namyslenosť meštianskych vrstiev, s ktorými sa často dostával do sporov. Po konfliktoch sa rozhodol Kežmarok opustiť. Jeho odchod sa najviac dotkol Babetty von Wieland, ktorá dúfala, že saich láska skončí manželstvom. Hoci Barbora Badánia doktor Meltzer pomáhajú obom mladým ľuďom, rodičia Babetty sa postavia proti dcérinej známosti. Babetta bojuje o svoju lásku, čoho dokladom sú dodnes zachované jej listy Chalupkovi,ale dobová spoločnosť nepraje láske pomerne chudobného a jednoduchého slovenského farára a nemeckej barónky. Navyše Chalupka ako brezniansky farár posudzoval celú situáciu triezvejšie než romanticky založená Babetta a dal prednosť budúcej manželke Ľudovike Lovichovej, dcére superintendenta.
Vo Vlkovej v pozostatkoch bývalého krásneho parku okolo dnes už prestavaných a zmodernizovaných kaštieľov je záhradka s hrobmi rodinyWieland. Iba dva hroby sú mimo – jeden detský a Babettin. Okrem strohého nemeckého textu je tu aj stopa po vloženom srdci, ktoré bolo údajne nádhernej červenej farby. Srdce síce zmizlo, ale jeho obrysy ostali ako symbol celoživotnej, hoci nevyplnenej lásky Babetty von Wieland k Jánovi Chalupkovi.
Literatúra:
BARÁTHOVÁ, Nora: Neľutujem, že som milovala.Bratislava: H & H 1998.
BRTÁŇ, Rudolf: Vrúcna ľúbosť. Bratislava: Tatran 1984.
ĎUROVIČ, Ján: Kežmarská láska Jána Chalupku.Lipt. Sv. Mikuláš: Tranoscius 1944.
ŠTRELINGER, Peter: Kto proti osudu I. Bratislava:Tatran 1976.