Ján Zápoľský sa narodil 2. februára 1487 na Spiššskom hrade a zomrel medzi 17. a 21. júlom 1540 v Sebes v Rumunsku.
Štefanov syn Ján sa nezdržiaval v Kežmarku,pretože v jeho vlastníctve boli oveľa väčšie hrady a pevnosti – Spišský hrad, Trenčiansky hrad, Liptovský Hrádok atď. Hoci mal vysoké funkcie, siahal po tej najvyššej – kráľovskej korune. R. 1526 zahynul v bitke s Turkami pri Moháči uhorský panovník Ľudovít. O uprázdnený trón sa uchádzali dvaja kandidáti: Ferdinand Habsburský a Ján Zápoľský. Obaja sa dali korunovať za kráľov,obaja sa rozhodli dobyť svoje práva na trón so zbraňou v ruke. Celá krajina sa rozdelila nadva tábory.
R. 1527 Zápoľský už ako panovník daroval „hradnáš Kežmarok spolu so samotným mestom podobne Kežmarkom zvaným a ostatné dediny a majetky, prináležiace k hradu” svojmu prívržencovi Františkovi Baťánovi. Ten ho však zradil.R. 1528 po prehratej bitke pri Košiciach sa Zápoľský utiahol do Poľska k svojmu švagrovi, poľskému panovníkovi Žigmundovi. Tu sa zoznámil so šľachticom Hieronymom Laskym, sieradským vojvodcom, ktorý vstúpil do Zápoľského služieb už ako známy diplomat. Za svoje služby dostal od Zápoľského kežmarský hrad i mesto. Zápoľský sa proti Ferdinandovi spojil s Turkami, r. 1529 sa stal vazalom sultána, ktorý ho vzal pod svoju ochranu.Zápoľskému ani to nepomohlo a Ferdinand sa stal definitívne uhorským panovníkom.
Literatúra:
BARÁTHOVÁ, Nora: História kežmarského hradu.Kežmarok: Múzeum 2004.
ŠA Le – pob. Poprad, MM-K, Pap. 855 z r. 1527.