Smrť neodmysliteľne patrí k životu. Netradičným odvetvím cestovného ruchu, postupne sa rozvíjajúcim aj na Slovensku, je nekroturistika. Starý historický cintorín v Kežmarku na Toporcerovej 880 v tomto smere má čo ponúknuť a mesto plánuje tento jeho potenciál rozvinúť.
Kežmarský historický cintorín je osobitá pamiatka. U obyvateľov mesta ani u návštevníkov nevzbudzuje takú pozornosť ako kostoly, hrad, školy či meštianske domy; hroby dávnych historických osobností sa prelínajú s hrobmi nedávno zosnulých, ktorých stratu ešte bolestivo pociťujeme. Je to však miesto pomníkov, ktoré zachovávajú spojenie súčasníkov s ich predkami a ktoré sú kamennými záznamami jedinečných príbehov ľudí, ktorí žili vo svojom meste, budovali ho, chránili a odovzdali potomkom. Pomníkov, ktoré sú viditeľným obrazom minulých čias, histórie mesta.
V čase protireformácie museli protestanti pochovávať svojich mŕtvych mimo mestských hradieb, a tak vznikol v roku 1674 dnešný cintorín. Postupne sa rozširoval a od roku 1784 začali doň pochovávať aj katolíkov, a to na ľavú stranu, kým na pravej boli hroby protestantov. Tento zvyk ostal v Kežmarku až do začiatku 20. storočia.
Záujem pozostalých
Miesto posledného odpočinku blízkych zaujíma ľudí čoraz viac. Zo zamestnancov pohrebných služieb sa tak stávajú sprievodcovia po pamätníkoch a znalci známych i neznámych osobností mesta. „Začiatkom tohto roku mi na firemné číslo volal chlap, ktorý sa ma ruským jazykom spýtal, kde leží Čižmar. Zhodou okolností som to vtedy vedel a pamätal som si, lebo pamätník padlých vo vojne čistíme pravidelne a v azbuke je tam len jeden pomník ruského vojaka, ktorým je práve Čižmar. Moja ruština už nie je taká, ako kedysi, no podarilo sa mi ho navigovať k zadnej bráne. Po chvíli mi volal znova s poďakovaním, že sa mu to podarilo nájsť,“ zaspomínal na netradičný telefonát Ján Dziak, pracovník Pohrebných a cintorínskych služieb mesta Kežmarok. Na druhý deň po telefonáte našiel na tomto hrobe položenú sviecu a kvetinové srdce.
Cintorínu sa však nevyhli ani vandali. Pokúsili sa ukradnúť bustu historika a farára Alojza Miškoviča, ktorý sa ako historik zameral na obdobie včasného feudalizmu, národné obrodenie a dejiny spisovnej slovenčiny. Z oblasti literárnej histórie doplnil poznatky o viacerých slovenských kultúrnych dejateľoch.
Pohrebné rituály v islame
Okrem katolíkov a evanjelikov sa na historickom cintoríne nachádza aj hrob moslima. „V Kežmarku doposiaľ nemáme požiadavky na špecifickú orientáciu či vyhotovenie hrobu. Cirkvi v našom meste pochovávajú podľa zaužívaných pravidiel, avšak vo väčších mestách je problém s miestom posledného odpočinku pre moslimov, keďže v tomto náboženstve sú pravidlá pre pochovávanie prísnejšie,“ povedal Dziak. Pohrebné rituály moslimov prebiehajú v súlade s islamským zákonom. Telo zosnulého príbuzní starostlivo umyjú, osušia, zabalia do bielych plachiet a uložia do hrobu na pravý bok tvárou obrátenou smerom na Mekku, rodisko Proroka Mohameda. Islam nedovoľuje akékoľvek konzervácie tela, kremáciu, a dokonca ani používanie rakiev. V Kežmarku tento hrob označuje kamenný turban a tabuľa, na ktorej epitaf je však napísaný na východ, čiže tvárou k Mekke.
Láska až za hrob
Neďaleko hrobu farára Miškoviča odpočíva námorník József a dcéra bohatého priemyselníka Gizela. Príbeh zakázanej lásky, ktorá dohnala mladý pár k samovražde, otriasol Kežmarkom 24. augusta 1895, keď si na život siahol 21-ročný József Bescák a 17-ročná Gizella Vermes. „Raz prišla jedna staršia pani platiť za hrobové miesta a vysvetľovala kolegyni, že to bol mladý párik, ktorý prišiel z Maďarska. On bol, myslím, chudobný a ona bohatá a rodina im bránila sa zosobášiť, a tak prišli pod Tatry, kde údajne spáchali samovraždu. Pomníky dala tá istá pani opraviť na vlastné náklady, lebo ako malá si pamätala, že na to miesto s mamou chodili páliť sviece,“ povedal Dziak. Na náhrobku nájdeme nápis v maďarčine: „Pokoj na ich popol. Postavili milujúci rodičia, obyvatelia Pápa.“ Dnes si už nik nepamätá na tváre zamilovanej dvojice, ich pamiatka však na mestskom cintoríne v Kežmarku ostane navždy.
Významná pamiatka východného Slovenska
Cintorín bol zapísaný v zozname pamiatok východného Slovenska. Po prijatí zákona NR SR č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku a je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu pod číslom 2739. V uplynulých rokoch popradské pracovisko Krajského pamiatkového úradu v Prešove pripravilo dokumentáciu na rozšírenie objektovej skladby cintorína v Kežmarku. Vo februári 2020 komisia pre posudzovanie pamiatkového fondu pri Pamiatkovom úrade SR v Bratislave tento návrh prerokovala a odporučila rozšíriť objektovú skladbu cintorína. Ide o prvých 34 objektov v zozname s orientačnou mapou v portáli cintorína. V roku 2018 Pamiatkový úrad v rámci projektu OPIS digitalizoval aj pamiatkové objekty historického cintorína.
Aktualizácia prevádzkového poriadku pohrebísk
Na tohtoročnom júnovom zasadnutí poslanci Mestského zastupiteľstva v Kežmarku prijali všeobecne záväzné nariadenie mesta Kežmarok č. 1/2020, ktorým schválili aktualizovaný prevádzkový poriadok pohrebísk mesta Kežmarok. Ten obsahuje aj body zamerané na ochranu historicky vzácnych hrobov. Vyberáme z aktualizovaného prevádzkového poriadku:
Podmienky pochovávania a udržiavania historicky vzácnych hrobov:
3.11. Historický vzácne hroby sa považujú za chránené hroby, ktoré nie je možné prenajať inému nájomcovi ani v prípade, že nájom nie je zaplatený. Nájomné sa v takomto prípade nevyrubuje. Zoznam historicky vzácnych hrobov eviduje MÚ Kežmarok
3.12. V prípade, že je už historický hrob prenajatý, nájomca nesmie historický vzácny hrob zlikvidovať, t.z. že nesmie zasahovať do pôvodného pomníka, náhrobného kameňa, ani ohrady, alebo oplotenia. Porušenie tohto nariadenia je dôvodom na vypovedanie nájomnej zmluvy, pričom ťarchu opravy zásahu do historického hrobu musí nájomca odstrániť na vlastné náklady a uviesť hrob do stavu pred zásahom.
3.13. Vyššie uvedené obmedzenie nájomcu zasahovať do pôvodného stavu historicky vzácneho hrobu bez súhlasu Mesta Kežmarok bude uvedené v novo uzatvorených zmluvách o nájme hrobového miesta. Po schválení tohto Prevádzkového poriadku sa dodatkom k existujúcim nájomným zmluvám toto bremeno doplní.
5.8. V prípade, že je predmetom nájmu historický hrob, nájomca nesmie historický vzácny hrob zlikvidovať, t.z. že nesmie zasahovať do pôvodného pomníka, náhrobného kameňa, ani ohrady alebo oplotenia bez predchádzajúceho súhlasu prenajímateľa – mesta Kežmarok.
5.9. Porušenie bodu 5.8. môže byť dôvodom na vypovedanie nájomnej zmluvy, pričom ťarchu opravy zásahu do historického hrobu musí nájomca odstrániť na vlastné náklady a uviesť hrob do stavu pred zásahom.
5.10. V prípade, že si nájomca povinnosť určenú podľa bodu 5.9. riadne neplní, príp. porušuje záväzky podľa tohto článku, prenajímateľ ho vyzve na odstránenie nedostatkov v určenej lehote; ak napriek tomu nedôjde k náprave, môže prenajímateľ sám urobiť potrebné opatrenia na náklady nájomcu.
6.12. Hroby a hrobky s príslušenstvom, o ktorých orgány štátnej správy na ochranu pamiatkového fondu a Ministerstvo kultúry SR rozhodli, že majú kultúrny význam, alebo kultúrnu hodnotu (kultúrne pamiatky), môžu byť zrušené len po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia príslušného orgánu štátnej správy a Ministerstva kultúry SR.
6.13. Hroby a hrobky evidované v zozname pamätihodností sa môžu zrušiť len so súhlasom Mesta Kežmarok – viď bod 3.12. – 3.13. tohto Prevádzkového poriadku.
Cenník: Každý, aj začatý meter štvorcový hrobového miesta alebo rodinnej záhradky zabratý pamiatkovo chráneným historickým náhrobkom nebude spoplatnený.
Starý historický cintorín dnes
Cintorín pozostáva z mnohých objektov, preto je ich ochrana zložitá. Necitlivosť jednotlivca, ľahostajnosť alebo chýbajúce povedomie zodpovednosti v spoločnosti zapríčinili poškodenie i nenávratnú stratu nejedného pamätníka. Na ochranu pamiatkových objektov cintorína a starostlivosť o ne preto v minulosti vyzývala Hedviga Mária Szirmayová, neskôr Ladislav Kiefer, v súčasnosti už desaťročia kežmarská historička a mestská poslankyňa Eleonóra Baráthová, ale aj Milan Choma, propagátor kežmarských osobností. Našťastie existujú aj úctyhodné príklady nájomcov, ktorí na vlastné náklady, so súhlasom mesta i Pamiatkového úradu dali zrekonštruovať historické hrobové miesto. Na vojnové hroby dohliadajú členovia Klubu vojenských dôchodcov v Kežmarku. Na cintoríne vídavať „cudzích“ ľudí pri bežnej údržbe hrobov osobností, o niektoré hroby sa starajú žiaci škôl.
Snahou Verejnoprospešných služieb Mesta Kežmarok je, aby sa u občanov zväčšil záujem o históriu, ktorá bola písaná životmi ľudí nášho mesta a aby sa priblížila ľuďom dnešnej doby. Snaha mesta Kežmarok a Verejnoprospešných služieb mesta Kežmarok o zachovanie pamiatok na cintoríne istotne nachádza podporu aj u ďalších Kežmarčanov, veď náš historický cintorín je jedinečný.
Štefan Kuric, Ondrej Miškovič