Milan Bobula sa narodil 10. augusta 1927 v Spišskej Novej Vsi a zomrel 30. mája 2000 v Košiciach.
Ako dieťa sa presťahoval do Podolínca, kde bol jeho otec prednostom železničnej stanice. Už ako mládenec tu organizoval kultúrny život, režíroval bábkové a ochotnícke divadlá i kabarety. S viacerými podolínskymi priateľmi prešiel na gymnázium v Kežmarku, kde študoval v r. 1939 – 1946. Na VŠMU v Bratislave vyštudoval réžiu.
V r. 1956 – 1957 bol režisérom Dedinského divadla v Bratislave, v r. 1957 – 1963 riaditeľom a režisérom pobočky Dedinského divadla v Spišskej Novej Vsi, v r. 1963 – 1965 šéfom a režisérom Štátneho divadla v Košiciach, v r. 1965 – 1975 riaditeľom a režisérom Divadla Jonáša Záborského v Prešove a napokon od r. 1975 bol riaditeľom Štátneho divadla v Košiciach.
Od r. 1972 bol členom predsedníctva Zväzu slovenských dramatických umelcov. Pri stretnutí spolužiakov r. 1999 predniesol dlhú báseň, z ktorej uvádzame aspoň pár častí: „…V knihe rokov keď listujem, spomienok je príval – ako gymnazista som sa k matúre prebíjal. Roky boli to prekrásne, tie len mladosť skytá: S rovesníkmi – kamarátmi život žiť dosýta. …Áno, boli sme vždy schopní dokázať i svetu, že sme čosi zanechali a ešte dnes sme tu!“
Literatúra: BOBULA, Milan: Stretnutie podolínskych študentov. Rukopis 1999.
GOCELIAKOVÁ, Mária a kolektív: 75 rokov kežmarského gymnázia. Kežmarok 2003